nedisciplinovane, dokonca mali štyri technické chyby (20. min. tréner Rešetár, 26. Simonides, 28. Žlebčík, 38. Klein), čo už je fakt trošku veľa na mužstvo, ktoré chce vyhrať. So zlým, nedisciplinovaným výkonom a štyrmi technickými sa dá tak akurát prehrať o dvadsať...
"Ten môj piaty faul v 26. minúte bol totálne vymyslený," tvrdí najlepší strelec technikov 205 cm vysoký 25-ročný pivot Peter Simonides (na snímke), autor 15 bodov. Po tomto "faule", ktorým sa pre P. Simonidesa zápas s baníkmi skončil, nasledovala jeho slovná reakcia a technický chyba, mimochodom, v prvej lige jeho druhá v kariére. "Povedal mi to po zápase aj sám Uhnák, ktorého som mal akože faulovať. Povedal mi, že ten faul, to bola totálna hlúposť. Vedel som, že už mám štyri fauly, tak keď Uhnák strieľal, radšej som sa mu uhol a on ostal z toho taký prekvapený, že až prehodil kôš. Ale rozhodca Pipíška zapískal faul. S tým som sa však v tom momente nejak nevedel vyrovnať, tak som mu povedal pár slov, nie nejakých vulgarizmov, skrátka, niečo som mu povedal. Mrzí ma, že to takto dopadlo. Navyše, rozhodca Igor Pipíška je rovnako ako ja z Prievidze, kamarát, a vymyslí mi dva fauly (jeden sporný totiž Pipíška odpískal Simonidesovi aj predtým - pozn. red.), tak neviem. Nedokážem si vysvetliť, prečo to zapískal tak, ako to zapískal."
Rozhodcovia toho vedia niekedy dobabrať až-až, to je teda pravda, ale väčšinou táto téma len alibisticky odvádza pozornosť od skutočnej príčiny prehry. Ani tá košická s Handlovčanmi nie je v mužoch v čiernom... "V prvom rade sme si prehru zavinili my sami, pretože sme už od samého začiatku hrali úplne zle. Aj z toho som bol nervózny, pretože sme hrali niečo úplne iné, ako sme si povedali pred zápasom v šatni. Tie dva rozhodcove omyly, to už bola len posledná kvapka a môj pohár trpezlivosti pretiekol."
Košický problém sa volá nedisciplinovanosť. Nielen herná nevyzretosť a neskúsenosť mladých hráčov, ale aj ich nedisciplinovanosť na palubovke. "Každý rozpráva, každý je najmúdrejší, nijaká disciplína v hre, hráme úplne inak, ako sa dohodneme predtým, aj predchádzajúce zápasy, tri štvrtiny hráme, ťaháme sa, trápime sa, a potom posledná štvrtina, to je dačo strašné. Akoby tu vládla určitá anarchia. Aj ja som sa snažil rozprávať s mladými chlapcami, ale... Ja už mám toho dosť! Nedá sa o niečom len rozprávať, a potom na ihrisku to vôbec nedodržiavať. V kolektíve žiadny problém nie je, akurát na ihrisku..."
Napríklad aj toť v sobotu taká Handlová. "Gro hry tvoril skúsený Uhnák (35 rokov, 36 bodov). Keď niekto druhý spravil nejakú hlúposť, tak Uhnák naňho zreval tak, že mladý si ani nepípol, sklopil uši a hral ďalej tak, ako mal. U nás sa to tak nedá, je to na amatérskej úrovni, nemôžeme nejak hučať jeden na druhého, každý to hráme dobrovoľne. Tie naše zápasy, to je niekedy totálny blázinec..." A kto chodí na domáce stretnutia technikov, ten vie, že to niekedy, a v poslednom čase vlastne dosť často, taký blázinec naozaj je. A to nielen na palubovke, ale aj na lavičke - zbytočné košické podráždené reakcie na rozhodcovské verdikty z lavičky (realizačný tím) vyvolajú zbytočné podráždené reakcie z palubovky (hráči) a tie potom strhnú aj divákov a nakoniec by všetci KošIčania v starej športovej hale najradšej roztrhali arbitrov v zuboch... Prečo sa potom domáci čudujú, že rozhodcovia nikdy "nepomôžu" takým nesympatickým nevychovaným košickým basketbalistom...?
Autor: jav
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
