Kežmarského okresu pohybuje hlboko pod maximálnou štátom stanovenou 420-korunovou hranicou. Jedinú výnimku predstavuje 607 korún za Gigajoule tela a teplej úžitkovej vody, ktorú si účtuje producent v Spišskej Starej Vsi. "Túto cenu sme si nestanovili my, ale cenová komisia Okresného úradu v Kežmarku. Navyše, na kotolňu máme požadovaný atest ako aj potvrdenie od štátnej energetickej inšpekcie," informovala nás riaditeľka Nemocnice s poliklinikou v Poprade MUDr. Eleonóra Kovalčíková, do pôsobnosti ktorej spadá spadá kotolňa v zamagurskej metropole. Napriek tomu, že všetci ostatní producenti tepla sú zhruba dvojnásobne lacnejší, chyba sa nestala v cenovej kalkulácií. Problém je v tom, že spomenutá kotolňa nie je plynová, ale funguje na báze spaľovania ľahkých vykurovacích olejov. "Máme tam len zopár odberateľov tepla. Napospol sú to privátni lekári. Keďže ich nie je veľa, predpokladaná 600-tisícová investícia, pri súčasnom 70 miliónovom zadlžení nemocnice sa nám zdala byť privysoká," uviedla a dodala, že spomenutí lekári, napriek tomu, že platia veľa za teplo, ešte stále je pre nich výhodnejšie prenajímať si priestory v zariadení patriacemu rezortu zdravotníctva, ako keby museli pôsobiť v štátnom alebo mestskom objekte. S týmto tvrdením však zásadne odmietajú súhlasiť spomenutí lekári. "Keďže máme najväčšiu cenu za teplo a teplú úžitkovú vodu v celom Zamagurí, napríklad vlani sme v našich ambulanciách v noci nekúrili vôbec a cez deň radšej len temperovali. Je pre nás nepochopiteľné, že ak sa v rámci plynofikácie mesta mohol splynofikovať aj náš objekt, nemocnica si tento výkon neobjednala, hoci by sa tak stalo za prostriedky štátneho podniku," vyjadril svoj názor MUDr. Igor Kostka pôsobiaci v Spišskej Starej Vsi ako praktický lekár pre dospelých. Okrem neho sú v spomenutom objekte, vykurovanom podľa jeho slov mazutom, ešte dvaja zubní lekári, gynekológ, detský lekár a ešte jeden obvodný lekár. Okrem nich tam z Kežmarku dochádza očný lekár, ortopéd a tiež chirurg. "Sme si vedomí, že plynofikáciou objektu by sme ušetrili približne 800 tisíc korún ročne. Toľko nás stojí nákup vykurovacích olejov. Navyše, mali sme problémy s dodávateľom z Veľkých Kapušian a prácne sme museli zháňať náhradu na juhu stredného Slovenska. Je teda zrejmé, že investícia do plynofikácie by sa nám rýchlo vrátila späť," zosumarizovala výhody rozhodnutia, ktoré zatiaľ neurobila, riaditeľka kežmarskej nemocnice. A tak staroveskí lekári naďalej zostávajú nasrdení, že musia platiť nekresťanské peniaze za teplo, navyše keď kotolňa je podľa nich v havarijnom stave. "Nie je tiež pravda, že je pre nás výhodou, ak si prenajímame priestory patriace rezortu zdravotníctva. Budova je zaťažená trojmiliónovým dlhom. Ďalšie dva milóny by sa patrilo investovať do jej opráv. V konečnom dôsledku teda vôbec nie je vhodná na prípadnú privatizáciu," uzavrel I. Kostka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
