Pod zlý zdravotný stav lesov na Spiši sa podpísalo baníctvo

Spišská Nová Ves Na obnovu lesa putujú ročne z kasy Lesov mesta Spišská Nová Ves podľa slov riaditeľa spoločnosti Ing. Jána Štefánika najväčšie

položky. Lesy v tomto regióne sú postihnuté antropogénnou činnosťou a pod ich zlý zdravotný stav sa podpísalo v minulosti práve baníctvo a spracovanie rúd v Rudňanoch a Krompachoch. "Je všeobecne známe, že tieto lesy sú postihnuté imisiami. Aj z tohto dôvodu boli zatriedené do pásiem ohrozenia s označením A, B, C a D. Najhorší stav predstavuje označenia A, to nemáme, ale v pásme B je okolo 670 hektárov lesa, v pásme C 1970 a v pásme D asi 4500 hektárov. Znamená to, že v pásme ohrozenia je celá naša výmera," vysvetľuje J. Štefánik. Aj keď fungujúcich fabrík je na Spiši v súčasnosti málo, les je pod priamym vplyvom imisií a jeho zdravotný stav nie je dobrý. K tomu sa vo výraznej miere pripájajú sekundárne činitele, ako je opadávanie ihličia a biotickí škodcovia, z ktorých dominuje lykožrút. Medzi najviac postihnutými oblasťami je dnes lokalita Novoveskej Huty a čiastočne Hnilčíka. Naviac, globálne otepľovanie dnes spôsobuje aj ústup smrekov z tunajších lesov. "Ak vyhynie, riešime to tak, že na tieto miesta nevnášame naspäť smrek, ale dávame tam jedľu a buk alebo červený smrek, borovicu, javor či jaseň. Zatiaľ čo v súčasnosti má smrek v lese 70 percentné zastúpenie, podľa mojich odhadov čoskoro klesne pod päťdesiat percentnú hranicu," dodáva J. Štefánik. Obnova lesa trvá jeden ľudský vek. Kedysi sa tu údajne umelo vnášal aj nepôvodný smrek z Nemecka. "Keďže je smrek poškodený a príroda ho silí, naletí do porastov a prirodzene sa obnoví, no následne vysychá a vypadá," vysvetľuje riaditeľ spoločnosti. Aj keď je táto drevina oveľa cennejšou ako jedľa, podľa prognóz sa zrejme na Spiši dlho neudrží.