ultrarýchlych vlakov, ktorý pod názvom Transrapid vyvinuli v Nemecku. Spolková vláda už v roku 1992 rozhodla o výstavbe trate Transrapid, ktorej dĺžka by bola okolo 300 kilometrov a ktorá by spájala veľkomestá Berlín a Hamburg. Na tejto trati by jazdili súpravy Transrapid rýchlosťou okolo 400 km/h, čím by sa podstatne urýchlilo spojenie medzi obomi mestami. Dôkladné štúdie však napokon ukázali, že vybudovanie takejto trate by stálo podstatne viac, než sa pôvodne predpokladalo, a to až 8,9 miliardy mariek (vládou schválená suma bola 6,1 miliardy). Vo februári 2000 bol napokon projekt výstavby uvedenej trate zrušený.
To, čo sa nepodarilo doma, teda v Nemecku, sa však bude realizovať v zahraničí, i keď v trochu skromnejšom rozsahu. V januári tohto roka bola totiž medzi čínskym mestom Šanghaj a firmami Transrapid International, Siemens a Thyssen Krupp podpísaná dohoda o výstavbe trate Transrapid, ktorá bude spájať letisko Pudong s centrom Šanghaja. Trať bude dlhá približne 30 kilometrov a súpravy Transrapid budú na nej jazdiť v desaťminútových intervaloch. Prevádzková rýchlosť bude až 430 km/h, takže doba jazdy bude len sedem minút. Spočiatku budú na trati jazdiť tri súpravy, pozostávajúce zo šiestich sekcií. Koncové sekcie súpravy Transrapid majú dĺžku 27 metrov, stredné sekcie sú dlhé 24,8 metra. Šírka sekcií (teda v podstate vozňov) je 3,7 metra, výška je 4,2 metra. V koncových sekciách je miesto pre 92 cestujúcich, v stredných sekciách až pre 126 cestujúcich. Predpokladá sa, že čínsky Transrapid začne premávať v roku 2003.
Myšlienak magnetickým poľom nadnášaných vlakov nie je až taká nová, ako by sa to na prvý pohľad mohlo zdať. Prvý patent na takýto spôsob pohonu vlakov získal Nemec Hermann Kemper už v roku 1934. V roku 1971 predstavila firma MBB skúšobné vozidlo, ktoré jazdilo na dráhe dlhej 660 metrov. Prvé skúšobné vozidlo na prepravu osôb predstavila firma Thyssen Henschel v roku 1976. Konzorcium Transrapid, založené v roku 1978, začalo v roku 1980 s výstavbou skúšobnej trate Emsland. Táto trať je dodnes v prevádzke a pocit jazdy rýchlosťami vyše 400 km/h si na nej vyskúšalo už vyše 200000 cestujúcich. V júni 1993 dosiahla na tejto trati súprava Transrapid 07 rýchlosť 450 km/h, čo predstavuje rekord pre magneticky nadnášané vlaky, vezúce cestujúcich.
Aký je vlastne princíp činnosti vlakov Transrapid? Celý systém pohonu si možno predstaviť ako lineárny (do roviny rozvinutý) synchrónny elektromotor. Stator tohto elektromotora je súčasťou trate, po ktorej Transrapid jazdí, a je napájaný elektrickou energiou tak, že sa v ňom vytvára posúvajúce sa magnetické pole. Súprava Transrapid je zase vystrojená elektromagnetmi, ktoré vlastne predstavujú "rotor" lineárneho elektromotora. Posúvajúce sa magnetické pole v trati v podstate "ťahá" za sebou elektromagnety a tým aj celú súpravu Transrapid. Rýchlosťou posunu magnetického poľa sa reguluje rýchlosť jazdy. Počas pohybu je pritom súprava Transrapid magnetickým poľom nadnášaná tak, že sa trate vôbec nedotýka. Toto "plávanie" má za následok to, že napriek vysokej rýchlosti nepociťujú cestujúcic žiadne vibrácie a aj hluk je minimálny. Ďalšou výhodou je to, že ani na trati ani na vozidlách nedochádza prakticky k žiadnemu opotrebeniu. Súpravy Transrapid veľmi dobre akcelerujú i brzdia a môžu prekonávať stúpania až 10%. Z ekologického hľadiska má mimoriadny význam to, že trať Transrapid môže byť postavená na stĺpoch, takže len veľmi málo narúša prírodu a nebráni voľnému pohybu zvierat.
O výstavby tratí Transrapid majú záujem aj ďalšie krajiny. V USA sa pripravujú štúdie o výstavbe tratí s magnetickým pohonom v niektorých husto osídlených oblastiach a Čína už teraz uvažuje o tom, že po získaní skúseností s traťou Transrapid v Šanghaji by postavila aj trať dĺžky 1300 km, ktorá by spojila uvedené mesto s Pekingom. Ale aby sme Nemcom nekrivdili ani v Nemecku projekt Transrapid nezapadol celkom prachom. Uvažuje sa o niekoľkých alternatívach, ktoré sú však skromnejšie než zrušený projekt spojenia Berlína s Hamburgom. Jednou z možností je spojiť traťou Transrapid Mníchov s jeho letiskom, druhou je spojenie severného Nemecka s Holandskom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
