manžela Zdenka K. z Richnavy, okr. Gelnica. Za jej chrbtom, na lavici obžalovaných, sedel postavou útly chlapec s vlasmi čiernymi ako žúžoľ. Vysvitlo, že sa volá Peter a je jedným z trinástich detí pani Zdenky, ktorá je už aj viacnásobnou babičkou. Na rozdiel od mnohých rómskych rodín, tá ich, i keď široko rozvetvená, netRpela núdzu. S pomocou sociálnych príspevkov a výplaty, ktorú nosila domov hlava rodiny, si postavili murovaný dom, ktorý sa im podarilo slušne zariadiť. Rodičia sa svojim ratolestiam postarali o strechu nad hlavou i o obživu, no zabudli pritom na výchovu detí. Nezaujímali sa o to, či chodia pravidelne do školy, aký majú prospech, čo robia vo voľnom čase, čo ich zaujíma, alebo čo ich trápi. Pri troške starostlivosti rodičov aj v tejto oblasti, sa život mladistvého Petra mohol uberať iným smerom. Faktom však je, že sa stal vrahom vlastného otca.
"Môj otec nebol ku mne dobrý. Každý deň pil a keby ste vedeli, ako ma potom bil... Aj vtedy, keď som ho ovalil sekerou, sme sa pohádali. Vyhrážal sa mi, že ma zbije a strašne ma nazlostil, keď kopol môjho psa tak, až ho zranil. Chytil som do ruky sekeru a zahnal som sa ňou na neho. Otec sa chcel uhnúť a pritom spadol na schody, ktoré vedú do domu. Vtedy som ho tou sekerou udrel do hlavy. Bol som taký nazlostený, že mi bolo jedno, koľkokrát ho udriem. Vedel som, že keby sa postavil na nohy, už len za to, že som sa na neho zahnal,bol by ma zabil… Vždy bol ku mne nespravodlivý, bil ma častejšie ako ostatných a pre hocičo," uviedol v prípravnom konaní Peter.
Jeden prudký úder ostrím sekery do spánkovej oblasti hlavy, zneškodnil jeho otca tak, že upadol do bezvedomia. Ťažko zraneného ho jeho príbuzní odviezli do krompašskej nemocnice a v ten istý večer ho vrtuľník Leteckej záchrannej služby previezol do Fakultnej nemocnice v Košiciach. Tam sa podrobil operácii, ale o tri dni neskôr, na následky zranení, išlo o pomliaždenie mozgu a vnútrolebečné krvácanie pri trieštivých zlomeninách kostí lebečnej klenby a spodiny, zomrel.
Prokurátor obžaloval 16-ročného Petra K. z trestného činu vraždy, ktorej sa dopustil 22. novembra lanského roka okolo 16,15 hod. po predchádzajúcom konflikte so svojim 46-ročným otcom Elemírom K. Podľa obžaloby Peter napadol otca sekerou na dvore rodinného domu už v čase, keď na neho neútočil…
Mladý otcovrah sa k spáchaniu uvedeného skutku priznal. Na pojednávaní pred senátom Krajského súdu v Košiciach odmietol vypovedať s tým, že všetko čo už pred vyšetrovateľom uviedol, je pravda. Z čítania jeho výpovede bolo zrejmé, že útokom na otca, ktorý ho často a podľa jeho úsudku aj nespravodlivo trestal a ponižoval, ventiloval nahromadený hnev. Popudilo ho i to, že mu zranil psa, ktorého mal veľmi rád. Po tom, čo otca ovalil, vybral sa so sekerou v ruke preč z osady. "Stretol som ho na ceste a bol som zvedavý, kam s tou sekerou ide. Povedal, že ňou udrel otca do hlavy… Vytrhol som mu ju z rúk a šiel som k ich domu pozrieť, čo sa tam stalo," opísal stretnutie s Petrom svedok Sergej G. Vtedy ani on ešte netušil to, čo sa dozvedeli všetci v osade o tri dni neskôr. Správa, že Peter je vrahom vlastného otca, sa rozniesla široko-ďaleko rýchlosťou blesku.
Peter nemal úmysel tajiť, čo urobil. Dvakrát telefonoval na políciu, kde oznámil, že udrel otca sekerou do hlavy a žiadal, aby k nim prišli, ale neuverili mu. Keď policajti neprichádzali, poprosil pracovníčku na železničnej stanici, aby ich zavolala ona, ale odbila ho s tým, že už mala dosť problémov kvôli Cigánom… Pravdou je však i to, že keď policajti do osady nakoniec predsa len prišli, nemali šancu urobiť si obraz o tom, čo sa tam stalo, pretože v osade nebolo triezveho človeka. Aby urobili čo treba, museli sa tam vrátiť na druhý deň a s posilami…
Z výpovedí príbuzných obžalovaného vyplynulo, že nebohý Elemír K. Petra naozaj často bil a to najmä vtedy, ak odmietal urobiť, čo mu prikázal. Priam panovačne sa k nemu správal vtedy, keď mal vypité. V kritický deň, keď sa snažil zaútočiť na syna, mal 1,97 až 2,09 promile alkoholu v krvi, čo je ťažký stupeň opitosti. Znalkyňa z odboru psychiatrie pred súdom uviedla, že Peter v čase spáchania trestného činu nebol duševne chorý a nezistili u neho ani žiadne príznaky psychickej poruchy. Konal v afekte zlosti ,a to značnej intenzity, v dôsledku čoho bola jeho ovládacia schopnosť čiatočne znížená. Podľa záverov posudku psychologičky, agresivita nepatrí medzi dominantné črty osobnosti obžalovaného. Motívom činu bola krízová, konfliktom s otcom vystupňovaná situácia tesne pred spáchaním trestného činu. Konanie Petra bolo len reakciou na predošlé správanie otca…
Peter doposiaľ trestaný nebol. Zástupca základnej školy a odbor sociálnych vecí a rodiny, ho charakterizovali ako podpriemerného žiaka, ktorý počas vyplácania sociálnych dávok zväčša do školy nechodil. Na vyučovanie sa nepripravoval, pretože nemal doma vytvorené podmienky na štúdium. Starostlivosť rodičov o jeho výchovu bola veľmi slabá. Na rodičovské združenia nechodili a na upozornenia triednej učiteľky, reagovala matka agresívne.
"Ľutujem, veľmi ľutujem, čo som urobil. Vtedy mi to bolo jedno, chcel som ho zabiť, ale keď zomrel, tak som to oľutoval," kajal sa na záver pojednávania obžalovaný. Po porade a tajnom hlasovaní senátu, vyniesol jeho predseda JUDr. Zoltán Szalay verdikt, ktorým Petra uznal vinným z trestného činu vraždy. Súd mu vymeral 2 roky nepodmienečne, ktoré si odkrúti v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých.Vražedný nástroj sekera, prepadla v prospech štátu. Ako zdôraznil predsedajúci, "stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného je pre spoločnosť značne vysoký, pretože porušil jeden z najdôležitejších objektov chránených ústavou a Trestným zákonom a to záujem spoločnosti na ochrane života ľudí."
Peter, jeho mama a príbuzní, prijali rozsudok s úľavou, spokojný bol aj prokurátor a tak nadobudol právoplatnosť. Rovesníkov obžalovaného, ktorí sa ako verejnosť zúčastnili celého priebehu pojednávania, zaujímalo, prečo dostal Peter za taký hrozný čin, ako je vražda, taký nízky trest. Vysvetlenie prišlo v odcitovaní Trestného zákona paragraf 79, ods. 1: "Trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu, pričom však horná hranica trestnej sadzby nesmie prevyšovať päť rokov a dolná hranica jeden rok. Stručne povedané, keby bol Peter plnoletý, mohol dostať 10 až 15 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
