la vie sa stal najpredávanejším v Čechách. V ankete Český slavík sa stal Skokanom roka a české ženy ho vyhlásili za najsexy muža v Čechách. Rozvedený, otec dvoch detí, ktoré sa narodili z neskorších milostných vzťahov. Absolvent Fakulty telesnej výchovy, plavec, maliar, majiteľ hudobného klubu Martin Maxa (39) včera v rámci promo-turné zavítal do Košíc.
Spievate a píšete pesničky už dvadsať rokov. Ako to, že vás český šoubiznis objavil až teraz?
"Dielom náhody. Natočil som svoj vlastný demosnímok, aby som zaznamenal pesničky, keď už pre nič iné, tak aspoň pre moje deti. Vydal som to v náklade asi päťsto cedéčiek, ktoré som porozdával známym a jedno sa nejako zatúlalo na vydavateľstva Universal Music do Prahy. Ľudia odtiaľ ma potom vyhľadali v Litvínově a podpísali so mnou zmluvu."
Myslíte si, že by Universal zareagoval rovnako, keby v Litvínove nenašiel 1,94 centimetrov vysokého svalovca s modrými očami?
"Určite zohralo rolu viacero faktorov a medzi nimi aj môj vzhľad. Tak to už v šoubiznise chodí, ja som si tie pravidlá nevymyslel."
Nakoľko je pre vás váš vzhľad dôležitý? Počula som, že dokážete urobiť tritisíc drepov...
"To skutočne dokážem. Na gympli som závodne plával, aj na výške som sa pohyboval medzi vrcholovými športovcami. Keď sa človek dlhú dobu pohybuje medzi vyšportovanými ľuďmi, tak ho to ovplyvní v nazeraní na to, ako by malo ľudské telo vyzerať. Inštiktívne sa tej predstavy držím a snažím sa vyzerať použiteľne."
Ste taký disciplinovaný aj pri skladaní pesničiek?
"Práve naopak, nie som dôsledný ani v športovaní, iba zachytávam varovné signály, keď už cítim, že som zlenivel a telo chátra. Pri údržbe tela ťažím zo svojej športovej minulosti. Mám na konte tisíce naplávaných a nabehaných kilometrov. S pesničkami je to tak podobne. Som dosť neplodný autor. Asi preto, že som si vnútorne nasadil pomerne vysokú latku, ktorú nechcem podliezať. Snažím sa, aby moje texty zodpovedali básničkám, ktoré mám rád. Urobím maximálne dve až tri pesničky do roka. Za tých dvadsať rokov som zhromaždil okolo 35 pesničiek."
Znamená to, že na ďalší váš album si budeme musieť počkať dvadsať rokov?
"To nie. Na debutovom albume je ich dvanásť, takže mám dosť hotových aj na ďalší. Súbežne však pracujem na novinkách, už asi rok mám rozpracovaných asi sedem pesničiek. Ďalšie cedečko by malo výjsť na jeseň."
Vaša muzika mi pripomína Marka Knopflera z Dire Straits...
"Tak to ste ma veľmi potešila. Mám ho strašne rád už od začiatku, robí veľmi krásnu muziku, takže to beriem ako obrovský kompliment."
Ktoré pesničky zo svojho albumu máte najradšej?
"Paradoxne to nie sú tie, ktoré bodujú v hitparádach, aj keď C´est la vie mám rád. Radšej mám pomalšie skladby, pretože som sa tam mohol lepšie textovo vyjadriť, vybúriť v metaforách a využiť možnosti jazyka."
Ako sa zmenil váš život, keď ste sa v priebehu niekoľkých týždňov stal hviezdou?
"Žijem úplne iným spôsobom života ako pred pol rokom. Musel som odstaviť do pozadia veci, ktoré boli pre mňa predtým prioritné, napríklad podnikanie. Teraz je celý môj život iba o muzike a koncertovaní. Do konca mája mám dohodnutých 90 koncertov. Inak som ale rád, že je to teraz také rušné. Cítil som, že keď sa niečo v mojom živote nestane, tak sa asi zbláznim. A pánbožko ma vypočul
a nadelil mi muziku."
Počúvate niečo zo slovenskej, či českej pop music?
"Mám rád Richarda Müllera, ktorý má fajn pesničky a z českých asi Annu K. Inak ma česká muzika v posledných rokoch ničím neprekvapila."
Prezradíte niečo zo svojho súkromia?
"Rozvedený po krátkom manželstve. Mám dve deti, desaťročnú Barborku a dvojročného Ivana."
Niekoľko rokov ste sa živili ako maliar obrazov?
"Obrazy som maľoval odmalička. Pracoval som na sebe celé roky. Strávil som tisíce hodín nad plátnami. Ako by pánboh to veľké úsilie sledoval a v určitom časovom okamžiku povedal, že je načase, aby moje obrazy, podobne ako pesničky, dostali nejakých divákov. Mne pomohla náhoda, že sa jeden z obrazov dostal do zahraničia, kde sa stretol s veľkým úspechom. Asi šesť rokov som v Nemecku vystavoval a predával obrazy. Po rokoch som odrazu zistil, že už nemám z maľovania dobrý pocit, že sa mi z neho vytratila radosť a všetko je to už len o peniazoch. Praštil som s tým zo dňa na deň, aj keď som tým prišiel o veľký balík peňazí."
Potom ste založili v Litvínove hudobný klub...
"Musel som hľadať iné východisko k obžive, pretože peniaze za obrazy sa rýchlo minuli. V Litvínove mi chýbala nejaká platforma pre prezentáciu regionálnych kapiel, kde by si mohli zahrať. Pustil som sa do toho strmhlav, ako je mojim zvykom. Nasledovalo obdobie, ktoré bolo len o práci a žiadnom zisku. Robil som barmana, čašníka, upratovačku i baviča. Vtedy som si nadával, že som sa do toho pustil. Ale pánboh mi to vrátil, ľudia tam začali chodiť a dnes je to najúspešnejší klub v Litvínove."
Hral ste aj v zahraničných filmoch...
"Bolo to ešte v dobe hlbokej totality počas študia na vysokej škole. Hral som menšie role v historických koprodukčných filmoch. Trvalo to len dovtedy, kým nejaký dobrák na mňa nenapísal anonym, že chcem emigrovať. Potom mi vzali pas a poslali na vojnu."
Na vojne sa vám stala nepríjemná udalosť, keď ste neštastnou náhodou postrelil vojaka, ktorý zraneniam podľahol. Vy ste si odsedeli jedenásť mesiacov...
"Zbytočne to budem komentovať. Stal som sa drobným kolečkom v jednej nešťastnej náhode a proti náhode je bezbranný každý človek. Možno že to tak malo byť, niekto hore sa postaral, aby som sa zastavil, porozhliadol, utriedil si myšlienky a prehádzal hodnoty."
Kedy vás uvidíme v Košiciach na koncerte?
"Keď ma niekto pozve a bude možné to zrealizovať, tak prídem veľmi rád. V Košiciach mám strýka, polovica príbuzenstva žije na Slovensku, takže sa už teším."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
