veď východné Slovensko je mekkou tohto odvetvia. Darí sa im, aj keď napriek množstvu ocenení a medailí materiálne zázemie skôr pokrivkáva. O zlepšovaní podmienok nemožno veľmi hovoriť. Je to spôsobené aj predsudkami, ktoré sú zakorenené a niektorí, ktorí by aj mohli pomôcť, tento šport skôr negujú než by ho podporili. Škoda. Skromní vyznavači železa by si pozornosť rozhodne zaslúžili. Na druhej strane práve tlak na jednotlivcov vyvoláva v nich pozitívnu reakciu chcú byť ešte viditeľnejší. To je sympatická črta, jedna z mnohých, ako sme sa o tom mohli presvedčiť i v debate s Evou Svjantekovou (na fotografii jej k oceneniu blahoželá šéfredaktor Východoslovenských novín/Regionálnej siete Korzára Peter Bercik) z Bardejova, členkou KSTaK MATEJ, protagonistkou, ktorá si vyslúžila rešpekt a uznanie v minulom roku európskym aj svetovým rekordom v tlaku na lavičke i titulmi na ME a MS.

Darmo je: človeku nechtiac zíde na um myšlienka, či silový trojboj je vhodný pre nežné stvorenie. Tým viac, že Eva je naozaj útle žieňa, drobná postavou, veľká však výkonmi. "Nazdávam sa, že je to šport ako každý iný, ide mi k duhu, zdravotne nepociťujem nejaké problémy, ktoré by vyvolala práve moja kariéra. Ráno dokážem bez problémov vstať z postele. Aj keď ani predtým som nemala ťažkosti, takže to nemôžem porovnať. Na druhej strane vždy sa niečo pritrafí, napríklad svalovica, ale to sú zanedbateľné drobnosti." Zaujalo nás, že táto špičková pretekárka začala so súťažením vlastne vo veku, keď iné možno už myslia na odchod. Doma sa stará o tri deťúrence a po poslednom pôrode si povedala, že urobí niečo pre svoju líniu. "Trošku sa mi to podarilo, hoci ešte niečo by sa dalo skresať. Na to je ale potrebná diéta, čo od srdca neznášam. Radšej zjem, čo vidím. Nepohrdnem koláčmi, no dva kilogramy musia ísť dolu, lebo čo nevidieť ma čakajú súťaže a ja štartujem v kategórii do 44 kilogramov pri výške meter a pol." Ratolesti vo veku 12,9 a 7 rokov sú pyšné na svoju mamičku. Nehrozí, že by raz mame povedali: nechaj to už tak! "Práveže sa snažím syna pritiahnuť na moju stranu, vediem ho k tomu. Spolu so mnou aj so sestrou Danou si tiež s nami pocvičí."

Dámy to majú v našej spoločnosti ťažké, lebo ťahajú na rozdiel od mužov dve aj tri šichty každý deň. Výnimkou nie je ani Eva Svjanteková. "Naozaj som niekedy uťahaná na smrť. Ráno som v práci, potom prídem domov, zdržím sa hodinku-dve a hajde do posilňovne, lebo robím aj trénerku. Domov sa potom dostanem o ôsmej-deviatej večer. Zavše iba ľahnem a spím." Takže aj rieknete sem-tam ono zaužívané: bolí ma hlava? "Môžem povedať, že veru áno..." Takže čo vás vlastne drží pri silovom trojboji, keď prinášate toľké obete? "Sú to vari dve veci: jednak to, že si udržiavam touto cestou postavu a potom prostredníctvom súťaží, vystúpení, spoznávam svet, veľa nových ľudí. Rada sa zoznamujem s osobnosťami, charakterovo silnými jednotlivcami, ktorí už toho veľa dokázali. Veľmi ma napríklad potešilo, že po vyhlásení najúspešnejších športovcov v Košiciach prišla za mnou Marietta Žigalová, ktorú som spoznala iba sprostredkovane cez moju sestru Danu, a povedala: ahoj Evka! Spomínam to preto, lebo niektorí, hoci ma poznajú, sa nehrnú do kontaktu, sú odmeraní."

Dve sestry, hoci pod inými menami Matejová a Svjanteková tvoria výraznú kvalitu ženského slovenského, ba dá sa povedať aj svetového silového trojboja. Voľakedy trénovali spolu častejšie, teraz pomenej, lebo majú odlišný denný program. "Keď sme však spolu, Danka mi vždy pomôže, poradí." Nešlo nám do hlavy, ako môžu baby - jazyčnice vydržať v tréningovom nasadení bez toho, že by spolu neštebotali. "Rozprávame aj vtedy. Pravda, musím mať s kým. Keď niekto príde a opýta sa, čo som cvičila, tak mu to poviem, nenechávam si to pre seba ako tajomstvo. Väčšinou sú to tréningové záležitosti, žiadne pletky. Sú to ľudia z klubu, ktorých poznám."

Aj siláčky sú vystavené riziku podnikania pri premiestňovaní železa. "Keď som začínala, bola som sama v miestnosti a štyridsiatka činka ma privalila, padla mi na hruď. Precenila som svoje sily, išla som ešte jedno opakovanie a nedala som to naspäť. Nebol to síce nebezpečný úder, ale zľakla som sa. Nevládala som to dať na stojan, tak som to položila na seba. Raz na súťaži vlani v Bratislave som si zase pricapla činku na krk, ale bola to chyba podávačov, nie moja. Našťastie sa to skončilo bez ujmy na zdraví. Za vyše päť rokov ,čo som trojbojárkou, sa všeličo prihodilo."

Aj ženy športovkyne sa chcú, prirodzene, páčiť. Tie, ktoré zdolávajú neľahké záťaže, musia rátať aj s tým, že spevnejú, nadobudnú svalovú hmotu. Nemajú z toho komplex, nezľaknú sa takej zmeny postavy? "Manžel si ma už doberal, že mám svaly ako chlap a ja mu na to: k tomu mám ďaleko a nikdy ani také svaly mať nebudem. Veď ja som iná postava, také tintítko." Ani povahovo ste nezaznamenali nejaké zmeny? "Moja polovička tvrdí, že vraj k horšiemu... Predtým som bola taká tichá, teraz som viac otvorená, spoločenská. Človek sa musí zhovárať, aj keď sa mu veľakrát nechce, no nie?"

E. Svjanteková si hodlá udržať svoj štandard aj v tejto sezóne. Najprv sa predstaví na Dunajskom pohári družstiev v Rakúsku. V máji ju potom čakajú majstrovstvá sveta v Česku v trojboji. "Uvidíme, čo na to povedia na zväze. Prvoradý je pre mňa ale európsky šampionát a potom aj svetový v tlaku na lavičke, v mojej dominantnej disciplíne." Niet pochýb, že aj keby dosiahla ohurujúce výsledky, peniaze sa jej sypať nebudú. Čo keby sa však poredsa ukázal nejaký dobrodinec, ktorý by jej dal obálku s desaťtisícovou pozornosťou? "Môžem povedať, že by mi to veľmi pomohlo, bola by som rada." A keby vám niekto ponúkol stávku, ale museli by ste ísť výrazne za hranicu vášho maxima, prijali by ste ju? "Asi nie." Dali by ste sa nahovoriť na pretláčanie s mužským rivalom? "Už som si to vyskúšala, ale ešte dávnejšie." A ako vnímate to, že v inom lukratívnejšom odvetví oveľa priemernejší, menej nadaní, zarábajú obrovské peniaze? "Štve ma to, ale čo narobím...Nie je to závisť, ale je to nespravodlivé." Napriek tomu činky neopustíte? "V žiadnom prípade!" Možno si aj vyčítate, prečo ste neskúsili tenis? "Neviem, či by som s raketou dosiahla to, čo teraz. Človek má iba na niečo vlohy, predpoklady a tie treba rozvíjať. Peniaze, sláva to nie je predsa všetko." Chceli by ste sa aspoň na chvíľu ocitnúť v koži niektorého iného športovca? "Obdivujem Mariettu Žigalovú, Ivetu Chrťanovú, fitnesky. Dosiahli toho veľa a dokážu ísť za svojím cieľom." Čo myslíte, príde raz za vami 17-ročná žabka a povie: chcem byť ako vy..? "Neviem, ale bolo by to milé."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.