Pulenom a Šestákom s Grigovou "dvadsaťjednotkou" v Tunisku. Nádejal sa, že sviatok dodatočne okorení dobrým výkonom a možno i gólom v stretnutí zeleno - bielych s Matadorom Púchov, druhý deň po tom, čo sa zo zahraničnej reprezentačnej akcie vrátil. A veruže mohlo to byť radosti. Práve Tomáš Martaus mal na kopačke v posledných sekundách superligového stretnutia s Považanmi obrovskú šancu. Spred "malého vápna" však po predchádzajúcej Bubenkovej akcii mieril nepresne a bolo po prešovských trojbodových nádejach...

"Bol to jednoducho okamih, pri ktorom sa jednoducho nedá dlhšie rozmýšľať. Hráč sa musí rozhodnúť bleskurýchlo. Pred púchovskou bránou sa v skrumáži ocitol spoluhráč Bubenko a od neho sa lopta dostala ku mne. Smerovala mi k ľavej nohe, no keďže som nemal možnosť náprahu, hodil som si ju na pravú," približuje moment zo záveru marssuperligového zápasu Tatran - Matador 1:1 T. Martaus. "Nuž a ako je o mne známe, "pravačka" nie je mojou silnejšou nohou... Lopta mi trochu odišla dopredu, natiahol som sa za ňou a i preto strele chýbala presnosť. Uznáte, vedľa som kopnúť nechcel, no zavše to i takto vychádza."

Naozaj nešlo ju vypáliť hneď z prvej?

"Nie nešlo. Stál som a ako vravím, nemohol som sa do nej oprieť. Iné by bolo, keby prihrávka išla do behu."

Šancí v zápase mal viac Tatran, kým Matador viaceré jeho úseky kontroloval. Herne to nebolo stále z prešovského pohľadu ono, však?

"Z ihriska a z tribúny je na futbal dosť rozličný pohľad. Tým ale nechcem povedať, že sme hrali oslňujúco. To nie, ale treba je vždy akceptovať i kvality súpera. A ten púchovský, dostatočne zohratý tím mal. Napriek tomu nás môžu mrzieť začiatky oboch polčasov, ktoré sme lepšie zachytili i tie spomenuté a pozahadzované šance. Nejakú sme nepremenili, do nejakej sa dostal potom súper a my sa akoby zľakli. Aj to nám tréner po zápase vyčítal."

Prelaďme na reprezentačnú strunu. Po akom dlhom čase ste sa do slovenskej "dvadsaťjednotky" vrátili?

"Naostatok som bol na reprezentačnom zraze v Rusku asi pred pol rokom. Potom prišli do toho nešťastné zranenia, nehrával ligu a z ďalších akcií som vypadol."

Minulý rok bol pre vás rokom smoliarsky...

"Presne tak. Operácia kolena, potom "achilovka", znovu koleno a takto to šlo pomaly dookola. Kým sa futbalista po takýchto zdravotných peripetiách dá opäť dokopy i po hernej stránke, nejaký čas to trvá. Určite to bol najhorší rok mojej doterajšej futbalovej kariéry. Dúfam, že arzenál zranení som si už vyčerpal."

Grigova pozvánka do reprezentácie mala pre vás blahodarný účinok?

"Rozhodne. Pomohla mi taktiež zdvihnúť futbalové sebavedomie, ktoré ak hráč často stojí sa pomaly vytráca."

Čochvíľa sa vám bude treba baliť na cestu do Trnavy. Aké šance tam Tatranu dávate?

"Spartak sme sledovali na obrazovke v súboji s Interom. Takže poznatky o spôsobe jeho hry máme. Do soboty je ešte čas dôkladne sa naň pripraviť. Tréneri určite na Trnavčanov niečo vymyslia a na jar sa nám azda podarí i vonku uhrať konečne nejaký ten bod."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.