druholigového Tatrana Topoľčany, potom chytal za Odevu Trenčín, Baník Prievidza, Duklu Trenčín a Duklu Brezno, z ktorej prišiel po absolvovaní vojenskej služby do Košíc, kde bol v rokoch 1959-75 brankárom ligových a povedzme si, vtedy aj chýrnych VSS. So strojármi päťkrát vyhral skupinu Interpohára, v roku 1973 získal Slovenský pohár (po zápasoch s Tatranom Prešov 3:0 a 3:3). Na konte má 334 ligových štartov, navyše ako gólman dal 12 gólov z pokutových kopov. Na OH 1964 v Tokiu získal striebornú medailu (ČSSR postupne porazilo v skupine ZAR 5:1, Južnú Kóreu 6:1, Brazíliu 1:0, vo štvrťfinále Japonsko 4:0, v semifinále NDR 2:1, vo finále podľahlo Maďarsku 1:2), bol aj členom širšieho kádra čsl. mužstva. Na konte má celkovo osem reprezentačných štartov, z nich 3 za B-mužstvo a 5 za olympijský tím. V rokoch 1963-71 nastúpil v I. lige v 214 zápasoch po sebe bez striedania. Ako tréner viedol mužstvá Brezna, Humenného, Spišskej Novej Vsi, Spojov Košice a Košických Olšian. Dnes 63-ročný majster športu je predsedom Olympijských klubov Slovenska a Olympijského klubu Košice. S Antonom Švajlenom (fotografia, na ktorej je v poredí, pochádza práve z recepcie tohto podujatia - pozn. red.)sme sa pozhovárali po vyhlásení ankiet o najúspešnejších športovcov východného Slovenska za rok 2000 a za uplynulé storočie.
* * * * *
Ako hodnotíte svoju nomináciu medzi laureátov storočia?
Je to pre mňa skutočne veľká česť, že som sa dostal medzi najlepších desať na východe v tomto storočí. Aj keď by tu mohli mať svoje miesto aj iní športovci, ktorí toho veľa dokázali...V športe i v živote to však už tak býva, že niekto dosiahne lepšie výsledky, iný horšie. S potešením som však prijal, že som sa do tej desiatky dostal hádam aj preto, že za Košice som ako brankár stále odviedol všetko, čo sa vyžadovalo...
Čo hovoríte na skutočnosť, že z troch futbalistov v ankete boli až dvaja brankári?
Je to isté špecifikum. Zároveň však aj dôkaz, že sme obaja boli na istej úrovni, či z hľadiska východného Slovenska, Slovenska, ale i Československa. Ja v 60. rokoch, Stano Seman v 80. rokoch.
A čo vravíte na to, že niekedy mal slovenský futbal brankárov kvalitnej triedy? Reimann, Schrojf, Švajlen, Vencel st., Seman, Kéketi... A dnes, pri všetkej úcte, akosi nikto.
Ja nemám ten názor. V období 60. - 80. rokov sa hral celkom iný futbal, pre oko diváka, bolo viac priestoru, viac streľby a teda viac vynikali brankári. Dnes majú nevýhody v tom, že šestnástky sú preplnené, lopta sa kotúľa od hráča k hráčovi, keď náhodou niekto vystrelí, veľa hráčov cloní, brankár to má ťažké... Vôbec, majú to sťaženejšie, v našich časoch mali brankári viac možností na efektné zákroky.
Dobre, to bolo časové porovnanie. Tak ináč, spomínané mená mali iný, trebárs európsky štandard. Dnes takého brankára jednoducho nemáme. Aby sme nemuseli ísť ďaleko, Česi majú Koubu, Srníčka, my nie.
Nemáme o nič horších brankárov, ako sú Kouba a Srníček. Ide však o to, ako hráme my a ako Česi. Tí bránia tak, že brankár má prehľad. U nás je to chaotické bránenie. A keď je chaotické, brankári sú v strese, pod tlakom, robia chyby. Máme dobrých brankárov, dobrý je Vencel ml., König, Buček je výborný brankár... Máte však obdobia, trebárs Slováci mali niekedy prevahu vo federálnej tabuľke, patrili im prvé miesta, potom im patrili posledné miesta... A tak to je i s brankármi, raz boli vynikajúci slovenskí, potom českí. Úroveň európskeho formátu, v tom máte pravdu, momentálne tí naši nedosahujú, ale možnosť zlepšovania tu je. Treba však hrať ťažké zápasy. Srníček ich hrá v anglickej lige, Kouba ich hrával v Sparte, v Španielsku a bolo ich veľa. Slovenskí brankári ich zažívajú málo.
Ste rodený západniar. Od Topoľčian. Cítite sa viac ako "žochár" alebo ako východniar?
Ja som Solčanec, čo je trochu od Topoľčian. Žijem v Košiciach 42 rokov, takže som už Košičan. Viac som prežil tu.
Topoľčany po rokoch v III. a IV. lige hrajú II. ligu. Ide im to celkom dobre. Potešilo?
Veľmi! Fandím svojmu bývalému mužstvu. V pondelky ako prvé do novín pozerám ako hrali Topoľčany a na akom mieste sú. Teší ma, že hrajú II. ligu. V Topoľčanoch sa hral stále výborný futbal, bolo odtiaľ množstvo reprezentantov, ja sám som tam vyrástol v II. celoštátnej lige. Som rád, že dosahujú také výsledky a že sa môžem pochváliť - áno, to je moje mužstvo.
Veď vám tu aj zavíta. Čaňa hrá II. ligu, Topoľčany s ňou. Takže Čaňa - Topoľčany? Odohrá sa to na jar...
Ak bude tento zápas, určite budem na futbale. Pochopiteľne, fandiť budem Topoľčanom, aj keď mi je milá aj Čaňa. Bude to však veľmi ťažký zápas, asi by som bol rád, keby sa skončil remízou.
Čo košický futbal?
Košický futbal. V dvoch rovinách. Po prvé, mužstvo, ktoré bolo veľmi dobré, s dobrým zázemím, s dobrou prácou funkcionárov, trénerov, hráčov sa pomaly, ale isto začína rozpadať. Je to isté memento pre futbal v Košiciach, pretože sa môže stať, že futbal zažije podobné chvíle ako hokej, aj keď ten sa už škriabe nahor. Môže sa dokonca stať, čo si neprajem, že mužstvo vypadne do II. ligy. Tie podmienky, čo tu boli, boli dobré, kvalitné, ale nadsadené. A teraz sa to vymyká, lebo nik nechce za horšie či upravené podmienky hrať a uteká preč.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
