ničom, pričom na stole ležali dva skvosty programového vyhlásenia vlády - reforma verejnej správy a novelizácia volebného zákona. Keďže politické rozhovory na tejto úrovni o oboch témach deklarujú všetky strany ako ukončené, dá sa úspešne predtušiť, že vládna koalícia de facto prestala existovať. Zmyslom koalície totiž nie je bezobsažná kontrola nad mocenským aparátom štátu a fingovaná hra na vládnutie, ale spojenecká zmluva o jednotnom postupe pri správe vecí verejných a jej mocenská realizácia.
"Rozhodnutie" o tom, že dohodu o územnosprávnom členení prenechá KR na parlament, je bizarným záverečným akordom dvojročnej neschopnosti či neochoty seriózne odkomunikovať túto politicky nesmierne trieštivú matériu. Je fatálnym zlyhaním vládnych strán, že nenašli za dva roky prienik v najzákladnejšom pilieri reformy. Takže teraz zadali nešťastnému splnomocnencovi Nižňanskému vyrobiť akúsi "zúženú verziu" s alternatívami, z ktorých jednu on sám zásadne odmieta. Politici, ktorí majú ksicht dnes hovoriť, že "bystrické uznesenie" (jún 2000) o 12 územných celkoch, čo vláda už prijala, nebolo akosi definitívne, by mali byť vyhostení na Kamčatku, alebo aspoň do Krasnojarskej oblasti. Tam môžu robiť politiku - s generálom Lebeďom.
Hlasovanie nadivoko, bez vnútorných dohôd, znamená, že rozhodujúce slovo o plnení kľúčového bodu vládneho programu prenechali jeho autori HZDS. Nebude to vládne spojenectvo, kto rozhodne o členení štátu na dlhé roky, ale tá opozícia, kvôli ktorej sa koalícia v takej abnormálnej šírke poskladala. Predstava HZDS je pritom presne tá "osmičková", ktorú začalo napĺňať pri svojom bývalom vládnutí, presne tá, ktorú celá vtedajšia opozícia, terajšia koalícia, oznámkovala ako "nezmyselnú". K takémuto vyústeniu speje parlamentná aritmetika, pričom reálny je aj scenár číslo 2 - neschváli sa nič, keďže reformu ako celok, teda aj s presunom kompetencií, napokon blokne aj časť koalície (kvôli členeniu), aj HZDS (kvôli komfortnejšiemu vládnutiu po najbližších voľbách).
Po utorňajšom kolapse je zrejmé, že zásadne sa zredukuje aj nahlas proklamované gros celej reformy - prenos centrálnych právomocí na obce a regióny. Iba Mikloš s Nižňanským to boli, kto naháňal rezorty, aby spisovali kompetencie k delimitácii. Robili to lenivo až sabotérsky, teraz je ale všetkým dňom koniec - kto ich tu už donúti samých seba zrušiť, ak tí dvaja boli takto na hlavu porazení?! Navyše, iba medzi nami, je už na 95 percent isté, že popri akejkoľvek podobe členenia zostávajú na nohách (a bedrách daňových poplatníkov) okresné úrady. Boj o ich vykynoženie Nižňanský už s SDĽ dávnejšie potichu prehral.
Isteže, koalícia je priširoká, rozdeľujú ju príliš protichodné záujmy i odlišné vízie Slovenska. To je objektívna realita, za ktorú nikto nemôže byť "vinný". Že sa nenájde dosť vôle oslabiť centrálnu moc a rozumne ju rozdeliť, sa dalo tušiť už z výkopu. Nechali sme sa ukolísať lacnými úspechmi v integrácii. A fakticky novelou ústavy, kde sa najnižší spoločný menovateľ ešte dal horko-ťažko definovať a uviesť do života. Teraz je ale problém, že ingerencia opozície do korunnej koaličnej agendy akceleruje aj politický rozklad. A ten je už priamou hrozbou pre kľúčový integračný rok 2001; o Dzurindovom sne o vláde podobného zloženia po ďalších voľbách pomlčme.
Hrušovského hlas, že "partneri" by sa mali pokúsiť o riešenie, ktoré umožní uskutočniť reformu bez opozície, sa ozýva na vyprahlej púšti. Neznie ani vieryhodne, veď koľko empatie, pokiaľ ide o návrhy SMK, vložilo do rokovaní napríklad samotné KDH? Tu sa však dá vrhať kameňmi po všetkých hlavách, vrátane madarských. Áno, návrhy SMK sú legitímne a je hanbou, že sa nimi "koaliční partneri" ani vôbec nezaoberali; čo si ale myslieť o náznakoch, že Bugárovi a spol. je už lauter jedno, či bude vyšších celkov 12 alebo 8, len ak skasírujú "Komárňanskú župu" (či niektorú jej subvariantu)? Čo je toto za príšerný oportunizmus? O SDĽ a SOP sa slušne už písať ani nedá, otázka stojí iba tak, či reformu od počiatkov nechceli, alebo sa iba dodatočne zľakli pohybu, pod ktorý sa neopatrne, v prvom antimečiarovskom ošiali, podpísali.
Novela volebného zákona vyzerá popri verejnej správe ako drobnosť, ruiny koaličného Stalingradu ale farbisto dokresľuje. Ani tu niet slušných a rešpektuhodných. Zostal ešte jeden taký v tejto koalícii, komu medzi zadkom a miechou funguje chrbtica?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
