je jeden z klasických dialógov Lorda Nortona a jeho sluhu Jamesa, ktoré rozosmievajú slovenských poslucháčov už pekne dlho. Minulý týždeň sa dvojica z nahrávok zhmotnila a osobne poctila svojou návštevou košického diváka. Kým sa Lord Norton alias Marián Zednikovič tesne pred predstavením súkal do škótskej sukne, stihol ešte celkom vážne odpovedať na pár našich otázok.

Nedávno tu bol Boris Filan, ktorý čerpá inšpiráciu pre svoju talk show z nevšedných zážitkov zo svojich ciest. Váš Lord Norton nevytiahne päty z domu a napriek tomu prichádza na originálne myšlienky. Inšpirujete sa i vy v živote všednými, každodennými vecami?

"Myslím si, že hej, ale na to je treba život akosi správne vnímať. Pozrite, pre niekoho môže byť niečo smiešne a pre druhého nie. Ide o uhol pohľadu. A keby som chodil s klapkami na očiach, ako koníček, tak by som zrejme veľa radosti zo života nemal. Čiže i Lord Norton nakoniec vytiahol nožičky z domu. Boli sa i s Jamesom pozrieť v New Yorku, na Floride, vo Švédsku a teraz sa chystáme do Austrálie."

Má dvojica Norton - James niečo nové, alebo stále čerpá z osvedčenej studnice divákmi preverených dialógov?

"Nie, nič sa neaktualizovalo. 600 repríz, ktoré sme doteraz odohrali, je stále v pôvodnej verzii."

A váš vzťah k suchému anglickému humoru?

"Obom, mne i Stankovi Dančiakovi, je tento humor vlastný. Veď nakoniec, to nie je náhoda, že sme sa práve týmito dialógmi nejako uchytili cez rozhlasové nahrávky. Tam to celé začalo."

Čo si myslíte o čoraz vyššej popularite amerických situačných komédií s "predpísaným" smiechom? Nakoniec i vy ste účinkovali v jednej zo slovenských napodobenín - v sitcome Duch rodiny Pačmagovcov...

"Viete čo, v prvom rade by som poznamenal, že u nás sa takýto typ programov nevie robiť. No a v Amerike sa ľudia skôr zabávajú na svojich obľúbených hercoch. Taký seriál si človek najprv pozrie a až potom, spätne si uvedomí, o čom to vlastne bolo. Nie vždy je to duchaplné, ale za morom to má veľkú tradíciu. Hoci nie som veľkým vyznávačom televízie, videl som asi tri - štyri diely seriálu Priatelia a myslím, že je to dobré."

Lord Norton sa prirodzene, nahlas vysmieva autoritám. A čo vy, máte pre nimi rešpekt? Pred ktorými?

"To je ťažká otázka, pretože, čo je to autorita? Preneste sa na základnú školu, ide k vám profesor, vy nie ste naučený a bojíte sa, že vás vyvolá. Alebo je to autorita, ktorú si, naopak, vážite. Mňa formovali väčšinou starší ľudia, koniec-koncov, tí múdrejší sú spravidla starší. Do môjho okruhu priateľov, ktorých si veľmi vážim, patrí napríklad i Milan Lasica. Alebo aj taký Stano Dančiak. To však neznamená, že musíme zo Stankom viesť výlučne intelektuálne rozhovory, to sa ani nedá. Myslím však, že naše spolužitie vrámci šesťsto repríz človeku po tejto stránke, veľa dajú."

Dá sa teda povedať, že čerpáte dodnes z toho, čo vám dali vaši rodičia?

"Moja matka ma naučila mať rád ženy. Otec zomrel príliš skoro na to, aby sme si stihli všetko povedať. V živote ma neudrel, nezakričal, keď sa mu niečo nepáčilo, jednoducho mlčal. Ale kým som ja dospel a mohli sme nájsť spoločnú reč, už tu nebol."

Deti si vás zvolili za svojho kráľa, lebo veľmi prirodzene rozdávate radosť. Čo vám dali vaši vlastní potomkovia?

"Toto som dosť dlho prehodnocoval a porovnával s vlastným životom. Zistil som zásadný a jednoduchý fakt. Deti sú podstatne úprimnejšie, ako my dospelí. Je dosť ťažké sa s tým zmieriť, ale je to tak. Ja sa preto snažím čo najviac od nich pochytiť, chce to však meniť vlastné zaužívané zvyky, čo nejde len tak. Keď je už človek starší, je dosť nepríjemné, keď rozpráva priamo. To už akoby sa nepatrilo. Je to ťažké počúvať, ale i povedať. Postupne sa však určite treba zbavovať všetkých tých nánosov 'kvázi-slušnosti', podstatne to zjednoduší život."

Čo vám dáva príroda, máte rád zvieratá?

"Pred zvieratkami mám rešpekt. Sú milučké, mám ich rád. Sám mám malého psíčka - pudlíka. Neviem si predstaviť, že by sa niekto viac tešil, keď sa ráno zobudím, ako to vie len on. Ale som vyslovene mestský človek. Aj keď minulý týždeň som bol na Makove lyžovať. Hoci nie som fanatik do prírody, ktorý musí byť každý víkend v lese na turistike, voľné chvíle medzi stromami vzhľadom na časovú náročnosť môjho povolania privítam vždy rád."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.