Prešovskom, 22 v Rožňavskom, 16 v Popradskom okrese, po 12 v okresoch Michalovce, Kežmarok a Spišská Nová Ves a v ostatných od jedného do desať, pričom po troch mali okresy Giraltovce, Kapušany, Medzilaborce, Snina, Sobrance, dvoch lekárov okres Stropkov a jedného okres Spišská Stará Ves. Počet lekárov sa zvyšoval veľmi pomaly, pretože za 10 rokov pribudlo na východe iba 102 lekárov. Ešte v roku 1935 pripadal na 100 štvorcových kilometrov menej ako jeden lekár, čo znamenalo 5 až 10 tisíc obyvateľov na jedného doktora. Najlepšia bola situácia v Košiciach, Poprade, Prešove, Levoči a Kežmarku, pretože v týchto okresoch boli aj zdravotnícke ústavy a všeobecné nemocnice. O nedostatočnej lekárskej starostlivosti svedčí nepriamo aj zisťovanie príčin úmrtí, pričom túto prácu vykonávali prevažne laickí obhliadači mŕtvol namiesto chýbajúcich lekárov.
Napriek problémom v praktickej činnosti kládli lekári dôraz na svoju stavovskú príslušnosť, vrátane možností vzdelávania sa. Už v roku 1919 vzniklo v Košiciach voľné Združenie čs. lekárov, plniace úlohy v oblasti stavovsko-lekárskej i vedecko-odbornej. V roku 1930 vytvorili v Košiciach Spolok čs. lekárov, zameraný na úlohy vedecké a sebavzdelávacie. Prvým predsedom sa stal primár MUDr. Jaroslav Stuhlík, a po jeho odchode prof. MUDr. Ján Kňazovický, ktorý do aktivít zapájal aj lekárov z celého východného Slovenska, čo umožnilo zvyšovanie odbornej úrovne najmä mladej generácii. Lekári sa súčasne zapájali aj do zdravotnej výchovy obyvateľstva v spolupráci s Červeným krížom, periodickou tlačou. I prostredníctvom rozhlasu, kde ako prvý predniesol svoju prvú zdravotno-osvetovú prednášku vo februári 1935 profesor Kňazovický.
V celom rade prvenstiev súvisiacich s každodennou praxou, nemožno nespomenúť prevratnú skutočnosť v liečbe, ale najmä záchrane pacientov prvú transfúziu ľudskej krvi, uskutočnenú na Slovensku v roku 1923 a to práve profesorom Kňazovickým. Stal sa priekopníkom v tejto oblasti v československom meradle. V Čechách uskutočnil doktor Antonín Erpek transfúziu síce o niečo skôr, ale pacientovi podali nie ľudskú ale baraniu krv. Pražského kolegu tak predčil profesor Kňazovický aj tým, že príjemca prvej darovanej krvi nezomrel.
Autor: ju
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
