Policajného zboru. Vďaka nim u nás strážcovia zákona nepožívajú takú úctu ako v zahraničí. Jednou z ich, zdá sa, najväčších slabín, sú nezvyčajné praktiky, ku ktorým sa uchyľujú pri vypočúvaní podozrivých z trestnej činnosti. Na ilustráciu môže poslúžiť aj príbeh, ktorý mal dohru v súdnej sieni.
Trestnú lavicu zahrieval 30-ročný Ján P., príslušník Akčnej roty Policajného zboru v Sečovciach, obžalovaný z trestných činov zneužívania právomocí verejného činiteľa, porušovania domovej slobody a ublíženia na zdraví.
"V kritický deň som bol u Dušana K., kde ma našli policajti. Jeden z nich, bol to obžalovaný, mi dal hneď niekoľko faciek a potom sa ma pýtal na nejaké chaty, čo boli vykradnuté. Povedal som mu, že o tom nič neviem a on ma vyzval, aby som vyšiel na dvor a nastúpil do policajného auta. Zdráhal som sa, vysvetľoval som mu, že som nič neurobil. Nechcel nič počuť, nasadil mi putá a strčil ma do služobného auta. O čosi neskôr ma vypočúval v kancelárii na Obvodnom oddelení PZ Michaľany. Pri výsluchu ma bil, niekoľkokrát ma udrel rukou po tvári, potom päsťou do brucha a obuškom po lýtku ľavej nohy… Chcel, aby som sa priznal k trestnej činnosti, ktorú vyšetroval. Bál som sa, že ma bude biť ďalej, a tak som si vymýšľal odpovede na jeho otázky a priznal som sa k tomu, čo som neurobil. Zobral mi kľúče od domu, pripútal ma k radiátoru spolu s Jánom B., ktorý bol v tom čase tiež na polícii a odišiel spolu s tým druhým policajtom, " opísal priebeh výsluchu Elemír B.
Ukázalo sa, že Ján P. nezaháľal. S kľúčom, čo zobral poškodenému, šiel bez jeho súhlasu do jeho domu v Malej Tŕni, odkiaľ mu zobral "dôkazový materiál" rifle. Ešte v to isté dopoludnie sa vrátil do domu Dušana K., v ktorom predtým zbalil Elemíra a ručne-stručne mu ukázal, kto je tam pánom. "Bez dlhých rečí ma začal biť po hlave, a keď som spadol na kreslo, kopol ma do pravého boka. Vytiahol z púzdra pištoľ a pýtal sa ma, či mi má rozstrieľať televízor a tiež pec," tvrdil Dušan K.
Obžalovaný poprel, že by sa dopustil skutkov, z ktorých ho vinila obžaloba a dištancoval sa i od násilia, z ktorého ho usvedčovali poškodení. Bránil sa tým, že objasňoval vlámačky do chát v Malej Tŕni, pričom sa z výpovede Jána B. dozvedel, že niektorých sa mal dopustiť aj Elemír. Našiel ho v dome Jána K., kde vošiel s kolegom Radoslavom, zatiaľ čo tretí člen policajnej hliadky zostal sedieť v služobnom aute. "Elemír s nami vyšiel z domu, vyzval som ho, aby nastúpil do auta. Keď odmietol a chcel odísť, nasadil som mu putá a vtlačil som ho tam. Odvieli sme ho na oddelenie, kde podal vysvetlenie. Nepoužil som voči nemu žiadne násilie. K trestnej činnosti, ktorú som objasňoval, sa sám priznal," previedčal súd obžalovaný. Tvrdil tiež, že do domu tohoto poškodeného nešiel sám, ale spolu s ním a ešte s kolegom-policajtom. Rifle, ktoré mali pochádzať z trestnej činnosti, mu vraj Elemír odovzdal osobne. Opodstatnenie druhej návštevy u Dušana K. odôvodnil obžalovaný nasledovne: "V priebehu objasňovania vykrádania chát vyšlo najavo, že sa tejto trestnej činnosti dopustil aj on. Išiel som to k nemu spolu s kolegom preveriť, ale poprel, že by nejakú chatu vykradol a tak sme z jeho domu odišli. Nevyhrážal som sa mu, ani som voči nemu nepoužil žiadne násilie," trval na svojom Ján P.
Samosudca Okresného súdu v Trebišove vyhodnotil výpovede poškodených ako nevierohodné a dospel k záveru, že vina obžalovaného nebola preukázaná. Súd Jána P. spod obžaloby prokurátora oslobodil. Vychádzal pritom nielen z tvrdenia obžalovaného, ktorý akékoľvek násilie voči poškodeným poprel, ale aj z výpovedí jeho kolegov-policajtov, ktorí odmietli tvrdenia poškodených o fyzickom násilí…
Proti verdiktu sa odvolal prokurátor. Pozornému oku skúsenejších a praxou odborne zdatnejších mužov v talároch Krajského súdu v Košiciach však neušlo napríklad to, že podľa znalcov boli výpovede poškodených hodnoverné, zatiaľ, čo u obžalovaného zistili, že je "nevyrovnaná osobnosť, afektívne dráždivá, agresívna, s autoratívnym štýlom správania sa, nadradenosťou, ďalej, že je ostražitý a vie sa obratne brániť. Z psychologického hľadiska bol cieľ jeho konania jednoznačný išlo o silnú potrebu donútiť poškodených priznať sa k spáchaniu trestného činu". A nielen to, veď zo znaleckého posudku z chirurgie bolo zrejmé, že Elemír sa kvôli pomliaždeniu ľavého lýtka liečil šesť dní a Dušan K. potreboval na zahojenie zlomeniny rebra celý mesiac. Pri podrobnom preštudovaní spisu, vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenia, senát dospel k záveru, že neboli odstránené viaceré rozpory vo výpovediach svedkov a z konfrontácií. Bolo toho dosť na to, aby odvolací súd oslobodzujúci verdikt zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na doplnenie dokazovania.
A to prinieslo zaujímavý výsledok, ktorého záver znel: "Obžalovaný je vinný, dopustil sa skutkov, ktoré mu kladie za vinu obžaloba." Z odôvodnenia vyplynulo, že okrem svedectiev kolegov obžalovaného, ktorí vypovedali v prospech Jána P., existovali aj iné, oveľa silnejšie dôkazy - výpovede poškodených, konfrontácie medzi nimi a obžalovaným, svedkovia, ktorým sa poškodení zverili s tým, čo sa im stalo, ale aj lekárske nálezy a posudky znalcov, ktorí okrem iného potvrdili, že poškodení konali v strese a zo strachu pred obžalovaným. Zo záznamu Inšpekčnej služby PZ Košice vyplynulo, že v písomnostiach o "podaní vysvetlenia" chýbajú podstatné údaje, ktoré mal vyplniť obžalovaný, ako i to, že pri predvádzaní Elemíra B., ktorý nikoho nenapadal a nekládol odpor, neoprávnene použil putá a tiež nemal dôvod ho na polícii pripútať o radiátor. V prípade poškodeného Dušana K., obžalovaný vykonával svoje právomoci takisto spôsobom odporujúcim zákonu. A nielen to. Známy je už aj skutočný páchateľ vlámania do chaty, ku ktorému sa v rámci podania vysvetlenia Elemír "dobrovoľne" priznal, o čom ako dôkaz, mali svedčiť jeho vlastné rifle.
Summa summarum, za dvojnásobné zneužívanie právomocí verejného činiteľa, dvojnásobné porušovanie domovej slobody a ublíženie na zdraví, si Ján P. vyslúžil úhrnný trest 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dvoch rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
