pomáha tráviť a liečiť žalúdok. Nápoj je lákavý svojou hnedou farbou a nezvyčajnou chuťou, málokto si však prečíta, aké má zloženie a ak áno, nepozastaví sa nad tým. Stačilo by si uvedomiť, že je v ňom cukor a že práve on nám pomáha priberať. Coca-Cola nie je mladá, má svoju históriu a práve s ňou vás chceme oboznámiť.
Americký spisovateľ William Poundstone po dôkladnom výskume Coca-Coly publikoval svoje poznatky v knihe Veľké tajomstvá.
Domnieva sa, že základnými látkami na výrobu Coca-Coly (očíslovanými od jedna do deväť a označovaných spoločnosťou Coca-Cola ako "tovar") sú: 1. cukor, 2. karamel, 3. kofeín (vyrába sa i bezkofeínová verzia), 4. kyselina fosforečná, 5. extrakt z listov koky (po odstránení kokaínu), 6. kyselina citrónová a jej citrát, 7X. citrón, pomaranč, limeta, kasia (podradný druh škorice), olej z muškátového orecha a ďalšie prísady, 8. glycerín, 9. vanilka.
Podiel jednotlivých zložiek v Coca-Cole by sa dal určiť chemickou analýzou. Najdôležitejšie a stále nezistené je však zloženie zmesi éterických olejov v "tovare číslo 7X" (použitie označenia X nebolo nikdy vysvetlené).
Chuť tejto zmesi nie je jednoducho výslednicou chutí jednotlivých olejov, ale vzniká ich vzájomnou interakciou. Ktokoľvek by chcel napodobniť túto zmes, musel by presne poznať nielen jednotlivé zložky, ktoré sa len ťažko dajú s istotou analyzovať, ale aj ich presné množstvá. A to sa až dosiaľ nikomu nepodarilo. Otázka obsahu koky sa dokonca riešila i na súdoch.
Pre úplnosť tejto informácie, ktorú sme spracovali zo zahraničných zdrojov, treba povedať, kto bol autorom pôvodnej receptúry pred vyše sto rokmi: lekárnik John. S. Pemberton z Atlanty v Georgii. Roku 1885 namiešal vlastnú verziu vtedy veľmi obľúbeného nápoja Vin Mariani. Základnou myšlienkou Pembertonovej receptúry bolo pridanie listov rastliny koka, ktorá rastie v Južnej Amerike a obsahuje kokaín, do červeného vína.
O rok neskôr, sklamaný veľmi slabým predajom, receptúru zmenil. Vynechal víno a pridal orech z africkej rastliny koka, ktorý obsahuje stimulant kofeín. Na oslabenie horkej chuti pridal cukor a rôzne esencie. Jeho partner, Frank M. Robinson, navrhol dodnes používané svetoznáme logo. Nápoj sa potom začal predávať v okolitých lekárňach ako "tonik stimulujúci mozog" a mohol sa piť buď neriedený, alebo zriedený vodou. Spočiatku sa predávalo asi 13 pohárov denne.
Roku 1887 Pemberton predal receptúru Willisovi E. Venablemu a Georgeovi S. Lowndesovi. Tí ju o päť mesiacov neskôr predali Woolfolkovi Walkerovi a pani M. C. Dozierovej, ktorí ju o rok neskôr predali Asovi G. Candlerovi. V tom roku Pemberton zomrel a Candlerovi napadlo riediť sirup sódovou vodou. Bol prvý, kto odhadol potenciál nápoja a pochopil, že ho treba obklopiť záhadnou utajovanej receptúry. V tom čase však receptúru poznalo najmenej sedem ľudí. Candler sa ju preto rozhodol pozmeniť. Spojil sa s Frankom Robinsonom a roku 1892 nechali firmu Coca-Cola zaregistrovať do obchodného registra.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
