maslo, hoci na jeho výrobu prišli ľudia náhodou pri preprave mlieka, keď sa natriasaním zrazila smotana.
Už pred 5000 rokmi mali spracovanie mlieka veľmi dobre zorganizované starovekí Sumeri v Mezopotámii. Výjav na vlyse asi z roku 2900 pr. n. l. zo starovekého sumerského mesta Ur znázorňuje dojenie.
Prví roľníci chovali kvôli mlieku najmä kravy a kozy, obyvatelia starovekej Perzie nepohrdli ani mliekom ťavím. Tatári a Mongoli mali radi kobylie mlieko, z ktorého vyrábali i kvasený alkoholický nápoj kumys. Afričania pili byvolie mlieko a obyvatelia euroázijskej tundry mlieko sobie.
Vikingovia sa na svoje morské plavby zásobovali syrom a Džingischánovi vojaci dostávali prídely sušeného mlieka.
Preváranie mlieka je známe už dlho. Roku 1824 odporučil Wiliam Dewes z Pensylvánskej univerzity prikrmovať dojčatá mliekom, ktoré bolo predtým zahriate pod bod varu a ochladené. Francúzsky vedec Louis Pasteur popísal okolo roku 1860 vplyv malého zahrievania vína na jeho kvasenie. Neskôr sa tento proces uplatnil i pri spracovaní mlieka. Usmrcujú sa ním baktérie vyvolávajúce tuberkulózu kedysi veľmi rozšírenú smrteľnú chorobu. Podľa súčasnej technológie sa mlieko 15 sekúnd zahrieva najmenej na 72 st. Celzia a ochladzuje sa takmer na menej ako 5 st. Celzia (tým sa predlžuje jeho trvanlivosť).
Autor: K/som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
