hôľ Vysokých a Nízkych Tatier, leží v nadmorskej výške 900 metrov. Založená bola v roku 1280 a v súčasnosti tu žije cez 4 tisíc obyvateľov. Je to rázovitá dedina, v ktorej sa strieda tradičná drevená architektúra s modernými domami a penziónmi. Dodnes si zachovala osobitý ráz a nenapodobiteľnú materiálnu, ale aj duchovnú kultúru. A čo prekvapilo aj náš pomerne skúsený a scestovaný kulinársky štáb, pretrvali tu i jedlá pre iné regióny netypické. Málokto dnes už vie, že Štrba sa v minulosti preslávila najmä pestovaním mrkvy.
Pamätníčka pani Bartošová, ktorá sama pochádza z gazdovského rodu spomína, že kedysi každý poriadny gazda zasial aspoň jednu roľu mrkvy. nebolo to však iba pre vlastnú potrebu, s mrkvou sa čulo obchodovalo. Chodili ju vymieňať na Spiš, kde žilo veľa Nemcov, za žito i jarec. Miera nebola zlá za jednu mierku mrkvy dostali Štrbčania, ktorí si vyslúžili prezývku "mrkevňare", až tri mierky obilia. Tento obchod sa teda vyplatil a ustal až po 1. svetovej vojne, kedy veľa chlapov odišlo za prácou a ženy na všetko samé nestačili. S pestovaním mrkvy sa ale celkom neprestalo a v pôvodných receptúrach tu prežíva dodnes. A tak sa s mrkvou v Štrbe stretnete ako s plnkou do koláčov, ponúknu vám ju s rezancami, ale aj zavárancami, či haluškami. Podávajú ju k baranine a zužitkuje sa aj tá najtenšia, ktorá sa necháva voľne vysušiť a potom ju podávajú "na slinku" pri pradení v domoch, kde sa toto tradičné remeslo ešte zachovalo.
Zaujímavé je aj to, ako nám povedali gazdiné, že k mrkve vždy pridávajú škoricu a to nielen do sladkých jedál, ale napríklad aj k mäsu. Tak sme sa aj v Štrbe, ako toľkokrát predtým, presvedčili, že kuchárska zručnosť a fantázia našich starých mám bola obdivuhodná. Vedeli vyčariť pochúťky z toho, čo gazdovstvo dalo a bola by škoda na tieto sto a viacročné recepty zabudnúť.
Štrbský kuch
Potrebujeme: 1 kg polohrubej múky, droždie, Ľ l mlieka, cukor, soľ, 2 2 zemiaky.
Na plnku: 500 g mrkvy, 200 g práškového cukru, škoricu, maslo na sladký koláč, 300 g bryndze, masť na slaný koláč.
Postup: Z mlieka, droždia, trošku múky a cukru urobíme kvások. Necháme ho vykysnúť na teplom mieste. Keď je kvások vykysnutý, pridá sa do preosiatej múky, s roztlačenými uvarenými zemiakmi, dochutí sa soľou a vypracuje na vláčne cesto. Cesto necháme vykysnúť na teplom mieste. Rozdelíme ho na dve časti. Z jednej urobíme sladký, z druhej slaný koláč. Mrkvu očistíme, postrúhame, dochutíme škoricou a cukrom a podusíme na masle. Cesto vyvaľkáme do tvaru kruhu, navrch dáme vychladnutú mrkvovú plnku, posypeme ju práškovým cukrom, pečieme do zlatova. Slaný koláč urobíme s bryndzou. Cesto opäť vytvarujeme do kruhu, potrieme roztopenou masťou, posypeme bryndzou, necháme podkysnúť a pečieme do zlatova.
Baranina s mrkvou
Potrebujeme: 800 g baranieho mäsa, cesnak, 250 g mrkvy, 250 g zemiakov, masť, škoricu.
Na strapačky: 500 g zemiakov, 250 g hladkej múky, soľ.
Postup: Baranie mäso nakrájame na malé kocky, posolíme, ocesnakujeme a dáme dusiť do hrnca s rozohriatou masťou. Chvíľu dusíme, potom pridáme škoricu, na kolieska nakrájanú mrkvu a o chvíľu na kocky nakrájané zemiaky. Podľa potreby podlievame vodou, alebo baraním vývarom, až kým nie je všetko mäkké. Podávame so zemiakovými strapačkami, ktoré si pripravíme z postrúhaných zemiakov, soli a múky klasickým spôsobom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.