záujmu sa ale stal aj po svojej smrti. Jeho krajan, známy špecialista na srdcové choroby profesor Steve Humphrey, už roky hľadá odpoveď na otázku, ako je možné, že niekdajší britský premiér sa pri svojej povestnej životospráve a stresom, ktoré so sebou prinieslo jeho pôsobenie v politike najmä v rokoch 2. svetovej vojny, dožil úctyhodných 90 rokov. Okrem toho celý Churchillov život prebiehal v tieni všetkých rizikových faktorov, spojených s chorobami srdca. Narodil sa ako nedonosený, obézny bol už od rannej mladosti, v dospelom veku holdoval alkoholu (hovorí sa, že koňak pol po celých fľašiach) a neodmysliteľnou súčasťou jeho života boli i cigary.

Podľa profesora Humphreyho sa hnací motor mužského organizmu začne "kaziť" okolo 60-eho roku života. Preto sa domnieva, že existuje akýsi "gén šťastia", ktorý zastavuje všetky negatívne faktory, pôsobiace na srdce. Počas svojej mnohoročnej praxe sa vraj stretol s ľuďmi, ktorí sú nositeľmi génu šťastia, nazvaného teraz Churchillov gén. Ako však ďalej profesor uvádza, zatiaľ je príliš zavčasu domnievať sa, že tento gén je absolútnym spasiteľom srdca, pretože výskumy stále pokračujú. Jednoznačné výsledky i to, akým spôsobom tento gén bude možné aplikovať ľuďom, ktorí nie sú jeho nositeľmi, profesorov tím očakáva až o 10 - 15 rokov. Do tej doby britský kardiológ aj naďalej každému odporúča - nepiť, nefajčiť a viesť zdravý spôsob života.