rohmi. Počas treťohôr žil v Ázii nosorožec Indricotherium, vôbec najväčší pozemný stavovec v dejinách Zeme. Dosahoval dĺžku 9 m, výšku v lopatkách 6 m a krk mal dlhý 2,5 m. Súčasné nosorožce sú po slonoch najväčšie pozemné tvory, niektoré vážia vyše dvoch ton. Ich mohutné valcovité telo spočíva na krátkych trojprstých nohách. Hrubá koža je bez srsti. Legendárnym znakom nosorožcov sú 1 2 duté rohy na nose, tými vyrývajú potravu zo zeme, rozhŕňajú tŕnistý buš pri kliesnení cesty a slúžia aj ako nebezpečné zbrane. Ešte v stredoveku ľudia verili, že otrávený nápoj v rohu nosorožca začne kypieť. V krajinách Ďalekého východu naďalej považujú roh nosorožca za afrodiziakum a zázračný liek.
Nosorožce majú výborný čuch a sluch, ale sú krátkozraké. Väčšinou sa zdržiava v blízkosti vody, rady sa kúpu a ochladzujú v plytkých pokojných vodách. Na pašu vychádzajú za šera. Okrem človeka nemajú nepriateľov, aj lev, leopard či tiger im radšej zdvorilo ustúpia z cesty. Kým domorodci boli ozbrojení len oštepmi podstatne neohrozovali populáciu nosorožcov. Až keď získali strelné zbrane došlo k masakrám nosorožcov, ktoré lovia nielen pre cenné rohy, ale i pre mäso a kožu. V druhej polovici dvadsiateho storočia hrozilo nosorožcom vyhubenie. Celosvetovú populáciu nosorožca tuporohého tvorilo začiatkom 20. storočia iba 50 jedincov. Pod nátlakom medzinárodných ochranárskych organizácií bolo zakázané obchodovať s rohmi nosorožcov, tento zákon sa však často porušuje. Nádej na záchranu majú nosorožce aspoň v strážených rezerváciách, najmä v Juhoafrickej republike. Medzi dedinčanmi sa propaguje, že ochrana nosorožcov im prináša viac prostriedkov v podobe ekoturistiky, ako ilegálny lov.
V súčasnosti žije 5 druhov nosorožcov. Dospelý nosorožec ostrorohý, novšie nazývaný aj ostropyský, dosahuje výšku 1,6 m a hmotnosť 1700 kg. Dnes sa vyskytuje len v Tanzánii a Keni. V Juhoafrickej republike žije nosorožec tuporohý, známy pod menom biely. Je najväčší z nosorožcov, dlhý až 4,5 m, vysoký takmer 2 m. Hlavu má najdlhšiu medzi pozemnými zvieratami, tvorí bezmála tretinu celkovej dĺžky tela. Zadný roh meria zvyčajne 12 15 cm, predný roh dorastá až 130 cm, je vztýčený alebo naklonený dopredu. Samice s mláďatami vytvárajú malé skupinky. Samce sú samotárske, úzkostlivo strážia svoje neveľké teritórium pred votrelcami. Stáda navštevujú iba za rujnými samicami, pytačky trvajú 5 až 20 dní. Za 15 16 mesiacov sa uliahne jedno mláďa.
Na Slovensku bieleho nosorožca chovajú v ZOO Bratislava, v Čechách v ZOO Zlín-Lešná a ZOO Ústí nad Labem. V známom Safari Dvůr Králové vystavujú vzácnu severskú rasu tohto druhu. V prírode posledných 20 (!) zvierat prežíva v parku v Zaire. Vlani sa v Safari narodilo mláďa tejto existenčne ohrozenej rasy, čo je ojedinelý celosvetový úspech. Mláďa pomenovali Fatu podľa masajskej bohyne večného života. Na snímke je niekoľkodňové mláďa so svojou nedôverčivou matkou. Je považované za najvzácnejší prírastok medzi zvieratami chovanými v zajatí počas druhého milénia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
