ich okolí boli stromy či kamene, ľudia aj tam zanechávali odtlačky rúk, aby si vyznačili "svoju" cestu.
Ľudia však veľmi skoro začali cestovať rýchlejšie: hlavne na koňoch a neskôr tiež na rôznych dvojkolesových či štvorkolesových vozoch. Už vtedy vznikla potreba oddeliť "pešie zóny" a "cesty pre inak prechádzajúcich" a to hlavne v mestách. Príklad takejto "pešej zóny" môžeme nájsť v antických Pompejách, kde už pred viac než 2000 rokmi takto napr. oddelili námestie od hlavnej ulice niekoľkými zvislými, mierne kuželovitými kameňmi (pätníkmi). V druhom prípade sa vlastne jednalo o vznik chodníkov: tie boli položené vyššie než vozovka, jednak aby sa zamedzilo vjazdu vozidiel a tiež kvôli dažďu. Prechádzanie potom umožňovali vyvýšené kamene (hlavne na križovatkách). Bolo to teda prvé odborné povedané vodorovné značenie. Tam niekde hľadajme predchodcu dnešných "zebier".
S týmto sa však praktickí Rimania neuspokojili. Niekedy okolo roku 120 pred našim letopočtom sa začali okolo ciest objavovať tzv. míľniky, t. j. zvislé kamene s vyznačením vzdialenosti (v míľach) od Ríma (lebo všetkých 300 000 km vtedajších ciest do Ríma viedlo).
Po rozpade Ríma začali podobný systém zavádzať aj panovníci v ďalších krajinách (Poľsko, Sasko). Okolo roku 1700 zaviedol ruský cár Peter Veľký tzv. "verstníky" (1 versta je 1067 m), ktoré označovali vzdialenosť medzi dvoma a viacerými mestami. Asi o 50 rokov neskôr sa v Nemecku objavili drevené "krížové" značky na križovatkách, pretože s rozvojom ciest pribúdalo aj križovatiek. Cestovatelia v kočiaroch s týmto systémom však neboli spokojní. Preto boli od roku 1789 nahradzované "hodinovými kameňmi", ktoré udávali vzdialenosť v hodinách (ako dnešné turistické značky).
Keď sa pred koncom 19. storočia objavil v Európe automobil, bolo nutné niečo urobiť aj s dopravným značením. To tak po prvý raz dostalo prioritu. Kuriózne výsledkom tejto "priority" bola v Anglicku povinnosť, aby pred každým automobilom šiel chodec s červenou zástavkou. Logicky toto nariadenie nemalo dlhú trvácnosť. Už v roku 1903 bol navrhnutý "automobilový zákon" a v ňom boli tiež po prvý krát popísané dopravné značky. Už od začiatku mali dodnes známy tvar kruhov a trojuholníkov. V roku 1908 sa v Paríži konal prvý medzinárodný Cestný kongres. Zúčastnené krajiny prišli s množstvom rôznych návrhov, z ktorých bolo veľmi ťažké nájsť jeden spoločný. Čosi sa však vykonalo a výsledky boli porovnané na druhom kongrese v roku 1910. Značky boli väčšinou čiernobiele a obsahovali obrázky aj text. Veľkým pokrokom bol štvrtý kongres v Seville v roku 1923.
Aj napriek všetkým snahám a technickému pokroku sa stále nepodarilo dopravné značky úplne zjednotiť. O tom sa mohol presvedčiť vari každý, kto sa aspoň raz pozrel do zahraničia.
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
