sériu bilaterálnych stretnutí s parlamentnými stranami. S tými "chcú prediskutovať súčasnú hospodársku situáciu, hospodársky rozvoj a plnenie Generálnej dohody na rok 2000". Úchvatné. A do ružova vypasený predák KOZ je opäť pečený-varený vo všetkých televíziách, čo je veľmi dobre, keďže tri minúty pohľadu na neho dokáže nasýtiť armádu nezamestnaných. Autentickejšieho obhajcu práv chudoby, ako je Ivan Saktor, nestretnete ani v Las Vegas.
Pohraničné manévre boli výrazom absolútnej bezprizornosti celého "odborového hnutia" na Slovensku. Blokáda je totiž KRAJNOU formou protestu (vydierania) aj všade tam, kde odbory sú naozaj akcieschopné. Dôvody sú zrejmé - ide o násilie, obmedzujú sa slobody a práva iných. Ako k tomu príde niekto, aby mrzol na hranici iba preto, lebo dakomu sa máli jeho plat?!
Naši milí kováci svoj cirkus zorganizovali tak, že vynechali všetky miernejšie "donucovacie" formy, ktoré im ponúka zákon o kolektívnom vyjednávaní. Tu čosi nie je v poriadku, ak je toto legislatívne umožnené. OZ KOVO pritom "vhodnejšie formy nezvolil preto, lebo nie je v súčasnosti možné zmobilizovať ľudí takým spôsobom, aby inými formami prejavovali svoju nespokojnosť" (podpredseda OZ KOVO Janíček). Preložené do slovenčiny: Keďže nevedia uplatniť tlak na zamestnávateľov priamo v podnikoch, pretože k tomu potrebujú nadpolovičný mandát svojich členov, KTORÝ NEMAJÚ, tak zverbovali dve tisícky najtupších radikálov z celého štátu a zablokovali hranice.
A aby "upozornili na svoje základné požiadavky, ktorými sú zodpovedajúce mzdy a vytváranie podmienok na zvyšovanie zamestnanosti", minuli na výtržnosť, na ktorú ani nemali žiadny mandát, zo svojich tučných fondov guľatých 50 miliónov. Je neuveriteľné, že normálni spoluobčania, ktorí členské príspevky KOZ stále platia, ešte zostávajú v tomto absurdnom spolku. V mene čoho vyrábajú celoštátny bordel bossovia, ktorí sami uznávajú, že nevedia zorganizovať jediný seriózny štrajk (na rozdiel od odborových centrál po celej Európe!), a súčasne priznávajú, že "z nespokojnosti, ktorá v spoločnosti stále rastie", nedokážu vytĺcť ani vyššie mzdy v kolektívnom vyjednávaní, čo je ich prvou a psou povinnosťou? Nuž, vystupujú v mene vlastného prežitia na najkomfortnejších "flekoch", aké dnes na slovenskom pracovnom trhu existujú. Boli schopní obťažovať a okrádať o čas tisíce slušných ľudí, aby náhodou nenapadlo kohosi z členstva sa opýtať, že čo vlastne robia.
Druhou sezónnou aktivitou, ktorú rozbehli, je diškurz KOZ s parlamentnými stranami. Vpadli do otvorených dverí, veď z preferencií sú rozklepané skoro všetky. A tak sa z týchto "rokovaní" šíri populistické dristanie s jediným zmyslom a určením - premasírovať mozgy a hájiť vlastné politické či odborárske živobytie. Preto je nevyhnutnosťou spoločná tlačová beseda (s chlebíčkami a kávou, účasť novinárov býva vyššia) po takomto podujatí. Tam napríklad Jaroslav Volf vyhlásil, že "súčasnej vláde sa nedarí plniť časť programového vyhlásenia, ktorá sa týka odborárskych práv". Áno, povedal to niekoľko dní po blokáde hraníc a temer dva roky po tom, čo parlament prijal Zákon o tripartite, podľa ktorého je vláda POVINNÁ rokovať o všetkých zásadných hospodárskych opatreniach s odbormi. KOZ a SDSS potom objavili geniálny prienik svojich názorov - "považujú za nevyhnutné oživenie ekonomiky". Fantázia, že na to ešte nikto neprišiel (keby to aspoň fungovalo).
Nemenej originálny bol po vlastnom "summite" s KOZ aj liberál Budaj: Očakáva od vlády, že začne s KOZ rokovať. A tak ďalej - s DS sa Saktorovci zhodli, že daňové zaťaženie je priveľké. A s HZDS sa dobreže nepomilovali, tak si padli s Mečiarom do oka. Všetko je zabudnuté, napokon podpredseda Škultéty pred týždňom už aj dal na známosť, že "áno, je potrebná zmena, lebo táto vláda neplní to, čo sľúbila". Veru, nič iného si nemyslí ani Mečiar. Ten pre istotu dialóg s KOZ za posledný rok a pol svojej vlády ani neviedol.
Pri všetkom obdive ku kreáciám KOZ je namieste úvaha, že ak sa už tejto koalícii darí kopírovať tú bývalú v mnohých horších veciach, mohla by si z Mečiara vziať príklad aj v tomto. Diskusiou, čo nikam viesť nemôže, sa totiž iba legitimizujú chimérické požiadavky, ktoré jednoducho neexistujú, lebo Saktor a spol. nemajú reálne zázemie. Ich celá sila tkvie v tom, že niekoľko stotisíc spoluobčanov im zotrvačnosťou starého myslenia platí živobytie, za čo oni potom musia vykázať akúsi činnosť. Problém je, že táto činnosť je ekonomicky zničujúca pre krajinu a doplatia na ňu najväčšmi presne tí, ktorí si na folklórny súbor KOZ prispievajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
