futbalu však patria aj rozhodcovia a delegáti zväzu a už aj v tejto sfére má kraj pod Vihorlatom na najvyššej slovenskej úrovni svojich zástupcov. Medzi delegátmi už dlhšie figurujú mená Štefana Styrančáka i Dušana Horodníka a od minulého leta k ním pribudlo aj meno v zbore rozhodcov slovenských republikových súťaží. Je ním Marián Zubka, na prvý pohľad skromný mladý muž, syn, nielen v humenských futbalových kruhoch, určite známejšieho otca rovnakého mena. Minulú sobotu sme nášho mladého rozhodcu Mariána Zubku (na snímke) stretli na humenskom štadióne pri jarnej druholigovej premiére Humenčanov a po stretnutí sme si sadli k nasledujúcemu rozhovoru.
Aká dlhá bola cesta medzi slovenskú rozhodcovskú elitu?
S píšťalkou som na futbalové ihriská vybehol už v dorasteneckom veku, keď som mal sedemnásť. Keďže teraz mám 25, moja cesta medzi slovenskú rozhodcovskú elitu trvala sedem rokov. Nech za tým nehľadá nikto senzáciu, nedláždil som si ju nijakými nekalými praktikami, len snahou odviesť v každom stretnutí vo funkcii hlavného rozhodcu, či asistenta poctivý a objektívny výkon. A možno som mal tak trochu aj šťastie. Začínal som v mládežníckych stretnutiach oblastných súťaží, po dvoch rokoch som postúpil do V. ligy a po ďalších dvoch som sa dostal do IV. ligy. V tejto súťaži som pôsobil tri sezóny, ďalší rok som absolvoval v III. lige a po skončení minulej sezóny som bol zaradený na listinu rozhodcov slovenských republikových súťaží.
Ten rok v III. lige sa vám teda mimoriadne vydaril, keď ako nováčik ste postúpili hneď vyššie?
Myslím, že môj postup nevzišiel len na základe ročného pôsobenia v III. lige. Mám informácie, že som bol sledovaný už v IV. lige a už tam som bol, vzhľadom na môj vek, zaradený do okruhu kandidátov na postup do najvyšších súťaží. Napokon ten rok v III. lige sa mi skutočne celkom vydaril, ale opakujem nebol pre môj postup rozhodujúci.
Predtým ste pôsobili vo funkcii rozhodcu i asistenta, ale teraz ste na listine asistentov. Ktorá je náročnejšia?
Zdá sa, že na prvý pohľad je to funkcia rozhodcu, ale rovnako náročná i zodpovedná je aj funkcia asistenta. V súčasnosti tvoria rozhodcovia a asistenti na stretnutí jeden tím a úspech či neúspech jednotlivca sa prenáša na celú štvoricu.
V nižších súťažiach ste pôsobili viac vo funkcii rozhodcu, či asistenta?
Myslím, že to bolo tak päťdesiat na päťdesiat. Počas polovice sezóny som 5-6 stretnutí rozhodoval a 5-6 som absolvoval vo funkcii asistenta.
A v ktorom stretnutí ste absolvovali premiéru v republikových súťažiach?
Bolo to hneď v 2. kole tohto súťažného ročníka v druholigovom zápase Topoľčany - Devín a mám na toto stretnutie veľmi dobré spomienky. Topoľčany ako nováčik začali súťaž víťazstvom v B. Bystrici a na ich domácu druholigovú premiéru prišlo vyše 4000 ľudí. Hralo sa vo vynikajúcej atmosfére, ktorú nepokazila ani konečná deľba bodov po výsledku 2:2.
Aká je vaša jesenná bilancia vo funkcii asistenta?
V priebehu jesene som ako asistent rozhodcu absolvoval deväť stretnutí v druhej lige, dve stretnutia v Slovenskom pohári a jedno stretnutie v Mars superlige. Bolo to stretnutie Žilina - Inter Bratislava. Pred ním som si uvedomoval, že je to moja premiéra v najvyššej slovenskej súťaži, možno som mal trochu trému, ale po úvodnom hvizde rozhodcu to všetko zo mňa spadlo a ja som sa koncentroval len a len na svoj výkon.
Spomínate si ešte ako vtedy hodnotil váš výkon prítomný delegát?
Bol ním pán Benedikovič z Piešťan a môj výkon hodnotil ako štandardný.
S ktorými rozhodcami ste boli v jeseni najčastejšie obsadzovaný?
Myslím, že najčastejšie som chodieval s východniarmi Weissom, Strakom, Balarinom a ďalšími.
Kedy ste absolvovali svoju jarnú premiéru?
V druhom kole II. ligy v stretnutí Nitra - D. Streda.
Ozaj a ako vám dopadli nedávne rozhodcovské previerky?
Celkom dobre, úspešne som zvládol testy i fyzické previerky.
Vráťme sa ešte k vašim začiatkom, kto vám v nich najviac pomáhal?
Mojim najvážnejším kritikom i poradcom bol i zostal môj otec, ale v rozhodcovských začiatkoch, ale i potom už vo vyšších súťažiach, mi veľmi pomohli najmä starší kolegovia. A neskôr mi veľmi cenné rady dávali najmä Štefan Styrančák a Dušan Horodník a im všetkým som dnes za rady i pomoc veľmi, veľmi vďačný.
Mali alebo ešte aj máte svoj rozhodcovský vzor?
Mal i mám svoj rozhodcovský vzor a nemusel som za ním chodiť ďaleko. Je ním náš známy futbalový rozhodca Ľuboš Micheľ. Aj on začínal v mladom veku, pochádza z malého východoslovenského mesta, skoro sa dostal medzi slovenskú rozhodcovskú elitu a dnes je už uznávaný aj na európskom futbalovom fóre. Je to pre mňa príklad i veľký vzor, ale v žiadnom prípade sa ho nesnažím kopírovať, ja chcem ísť svojou vlastnou cestou i svojím vlastným štýlom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
