spoločensko-politických udalostí dvadsiateho storočia, povedal člen Gemerského mládežníckeho spolku Peter Kmotrik. Revolučné časy v Uhorsku v rokoch 1848-49 a osoba Lajosa Kossutha priviedli začiatkom 20. storočia obyvateľov Rožňavy k myšlienke postaviť mu sochu. Z verejnej zbierky zrealizoval pamätník L. Kossutha, ktorý stál kedysi na rožňavskom Námestí baníkov, maďarský sochár József Róna. Dnes je socha takmer zabudnutá a umiestnená je v sklade jednej z kotolní na sídlisku Juh v Rožňave. Vedenie mesta za jedenásť rokov od zmeny politického systému nedokázalo nájsť tejto historickej pamiatke, ktorá má nezanedbateľnú hodnotu, dôstojné miesto. Chápem, že je to veľmi háklivá otázka. Revolučné roky v polovici devätnásteho storočia sú zo slovenskej strany posudzované ináč. Najmä historici by si už teraz, na začiatku nového tisícročia, mali tieto veci vyjasniť, uviedol riaditeľ rožňavského kultúrneho inštitútu Rosarium Ferenc Ambrús. Po vzniku samostatného Československa sochu L. Kossutha z námestia odstránili. Na svoje miesto sa dostala opäť v roku 1939. Po vojne opäť prekážala a na niekoľko rokov zmizla z očí Rožňavčanov. Naposledy stál Kossuthov pamätník v areáli Baníckeho múzea v Rožňave, odkiaľ putoval do spomínaného skladu. Na umiestnenie približne trojmetrovej bronzovej sochy existovalo už niekoľko alternatív, z ktorých jeden bol vypracovaný aj projekčne. Voči našim predchodcom, Rožňavčanom, ktorí z vlastných peňazí dali sochu urobiť, je to z našej strany trochu hanba. Nehovoríme, že ju treba dať na pôvodné miesto. Malo by sa pre ňu nájsť dôstojné miesto. Vedúci činitelia rožňavskej samosprávy by sa mali týmto problémom seriózne zaoberať, dodal F. Ambrús. Predstavitelia maďarských organizácií v Rožňave a v Gemeri veria, že časom sa postúpi do popredia viac tolerancie a tým, ktorým historické symboly maďarskej žijúcich na Slovensku prekážajú, budú v menšine. Určite sa nájde vhodné verejné priestranstvo, myslí si F. Ambrús.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
