Greenom, ktorého za služby v zahraničí kráľovná Alžbeta II. menovala rytierom sv. Michala a Juraja. Ročník 1948. Pôvodne učiteľ angličtiny na stredných školách, neskôr v Pakistane. Potom riaditeľ medzinárodnej organizácie na pomoc deťom, ďalej britskej Dobrovoľnej zahraničnej služby (VSO), vysielajúcej mladých odborníkov na dva až tri roky do rozvojových krajín. Väčšinu 60 krajín, kde táto ustanovizeň pôsobí, aj navštívil a navrhol jej inovačnú stratégiu. Ako generálny riaditeľ Britskej rady má od roku 1999 pod sebou vyše 107 pobočiek po celom svete.
V rámci včerajšieho Dňa červených nosov, čo je v Británii deň charity, prisľúbil, že si ho nasadí pri najvýznamnejšej udalosti. Stalo sa tak pri otvorení strediska.
Čo Slovensko?
- Ak chcete údaje, tak za 9 rokov nášho samostatného pôsobenia od rozdelenia Československa sme tu školili 26 000 záujemcov o anglický jazyk. Z toho 800 zo štátnej správy alebo vlády, kde išlo o osobitné výuky v rámci umenia vyjednávať alebo komunikačných schopností. Ďalších 800 bolo učiteľov stredných škôl. Okrem toho sme spolupracovali s 514 strednými školami, pre vzdelávanie managerov sme v rámci programu Phare vyučili 144 školiteľov. 50 študentov získalo postgraduálne štipendium v Británii. 3500 základných škôl dostalo v súlade s vaším ministerstvom školstva a jeho zmenou poňatia výuky podstatu enviromentálneho povedomia a ochrany životného prostredia.
Základom vašej činnosti je výuka anglického jazyka...
- Nielen. Aj podávanie informácií o možnostiach štúdia v Británii. Nezabúdajte ani, že máme na konte zatiaľ 270 kultúrnych akcií, z toho 81 percent bolo predstavenie súčasného britského umenia. 67 slovenských umelcov pri výmennom pobyte navštívilo britské ostrovy či už ako účastníci festivalov, alebo iných podujatí a stretnutí s domácimi tvorcami.
Ďalšie ciele?
- Práve sme podpísali zmluvu s vaším ministrom školstva Ftáčnikom a fakultou slovanských a východoeurópských štúdií na University of London o ročných štipendiách pre vašich učiteľov a naopak o semestrálnom pobyte britských študentov na Slovensku, ktorí budú zbierať materiál v politickej, ekonomickej, spoločenskovednej alebo kultúrnej či jazykovej oblasti. V Londýne by malo vzniknúť stredisko, kde by sa zhromažďoval materiál, ktorý by, povedzme, záujemcovi v Číne o diaľkové štúdium či poznanie Slovenska mal napomôcť pri hľadaní.
Navyše usilujeme s vaším ministerstvom školstva o zavedenie jednotných kritérií pri záverečnej maturitnej skúške.
Všetko sa to dobre počúva, ale pokiaľ viem, v mnohých krajinách činnosť utlmujete alebo rušíte.
- Ide o novú stratégiu. Zameriavame sa na mladú generáciu, mladých odborníkov medzi 25 a 35 rokmi. Hlavnú úlohu tu zohráva elektronika. Znižujeme svoj podiel v krajinách, kde sme ciele v podstate dosiahli ako sú Nemecko, Taliansko, Francúzsko. Tam pre orientáciu postačia centrá v hlavných mestách. Zato posilňujeme zástoj v Strednej Ázii - v Pakistane, Kazachstane, ale aj v Číne a v Rusku.
Počul som o obmedzovaní v Čechách.
- Mali veľa centier a a vycvičili sme kopu ľudí, preto aktivity odovzdávame miestnym autoritám.
Prečo potom Slovensko?
- Ste čosi medzi. Budúca hranica s Európskou úniou alebo jej najvýchodnejšia hranica. V tom prípade vidím príležitosť pre Košice. Ako posledné isté miesto smerom na východ. A tým aj príliv investícií.
Vraj maľujete.
- Učil som výtvarnú výchovu. Dnes nemám čas.
Kedy si ho nájdete?
- Neviem. Na budúci týždeň som v Rusku, navštívim Moskvu, Novgorod, Petrohrad. Chcem si prezrieť chrámy, Tretiakovskú galériu, Puškinské múzeum, Ermitáž.
Ale vystavovali ste.
- V Cambridgi a londýnskej Barbican Concourse Gallery.
Máte tri dcéry. Maľujú?
- Najstaršia Hannah a najmladšia Frances. Má osemnásť a mieni študovať umenie.
Ste členom pre udeľovanie divadelnej Ceny sira Laurencea Oliviera.
- Bol som.
To ste museli vidieť veľa hier.
- Čo ste?! Deväťdesiat inscenácií?
Ako potom prebiehal výber. Podľa akého kľúča ste volili?
- Nepoznáte to? Asi ako u vás. Dostal som to napísané.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
