pozhovárali nielen na aktuálnu futbalovú tému, ale načreli sme aj do studnice jeho spomienok.
Je o vás známe, že ste skromný, v súkromí tak trochu aj hanblivý, no na ihrisku nikomu nič nedarujete. Odkedy vôbec obliekate dres Slavoja?
Prišiel som sem, keď som mal 13 rokov a zapojil som sa do prípravy so staršími žiakmi. Neskôr som prešiel cez dorastenecké družstvá až k seniorom, kde pôsobím už šiestu sezónu.
Takže, ak sme dobre počítali, v Trebišove ste už 13 rokov. Určite ste však zažili aj niečo výnimočnejšie než nešťastný zostup do tretej ligy, však?
Futbalovou injekciou bola pre mňa sezóna po návrate zo ZVS, kedy sme obsadili v druhej slovenskej lige tretie miesto. Najradšej si však spomínam na rok 1995, keď sme v druhom kole Slovenského pohára uhrali so Slovanom Bratislava v riadnom hracom čase remízu 1:1 a podľahli sme až po kopoch zo značky bieleho bodu. Môj terajší tréner Emil Sudimák sa vtedy vyznamenal zmarením viacerých penált a napokon aj ja sám som nedal v štvrtom rozstrele šancu reprezentantovi Königovi.
V jesennej časti ste ako jediný z Trebišovčanov odohrali všetky zápasy. Čomu za to vďačíte?
Myslím, že som mal aj dosť šťastia, nielen športového, ale aj zdravotného. Takisto nemám rád polovičatosť a na tréningu som sa snažil zakaždým odvádzať maximum.
Spomedzi všetkých trebišovských hráčov sa práve vaše meno objavilo na hlasovacích lístkoch v Jedenástke roka najviac krát. V najlepšej jedenástke ste síce nefigurovali, predsa len, pokladáte to za úspech?
Na túto otázku by zrejme lepšie zodpovedali tí, čo ma hodnotili. Myslím si, že to bolo tým, že som podával stabilné výkony a podľa mňa ma najviac k tejto méte "dotlačili" góly v závere jesennej časti.
Práve jesenné domáce prehry a remízy vás odsunuli k chvostu tabuľky. Ako ste to vnímali?
Po prehre v úvodnom kole v Starej Ľubovni sa stalo to, čo nik z nás nečakal. Prehrali sme doma 0:1 s Vranovom a už sa to s nami viezlo. Klincom do našej rakvy bola domáca potupná prehra 0:4 so susednými Veľkými Kapušanmi. Sám som to nedokázal pochopiť, ale bohužiaľ, takáto bola jeseň v našom podaní.
Víťazná predohrávka so Starou Ľubovňou vás síce vyniesla až na desiatu priečku, ale na odvetu aj tak nastúpite s nemalým mankom. Skúste vyjadriť vašu osobnú prognózu pred jarnými stretnutiami.
Podľa mňa bude pre nás najťažší domáci derby zápas s našim odvekým rivalom z Michaloviec, ktorý sa počas zimného obdobia posilnil o viacerých skúsených hráčov. Ťažký boj očakávam aj v súbojoch so Spišskou Novou Vsou a Lokomotívou Košice, no môžem ubezpečiť všetkých fanúšikov, že spravíme všetko preto, aby sme zabodovali naplno.
Čo prajete trebišovskému futbalu v novom miléniu?
Predovšetkým, aby naši dorastenci postúpili do prvej ligy a áčko nech uhrá aspoň stred tabuľky, ak nie viac.
A sebe samotnému?
Hlavne nech ma obchádzajú zranenia.
Odkážete niečo aj trebišovským fanúšikom?
Samozrejme, ako by som mohol na nich zabudnúť. V mene celého kolektívu ich chcem ubezpečiť, že v každom zápase odovzdáme maximum svojich možností a že ich v žiadnom prípade nechceme nechať sklamaných.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
