vládneho zoskupenia sú siločiary vnútorných vzťahov naštartované k záverečnej explózii. Mesiac po kongrese, ktorý rozčesol stranu na vedenie, reprezentované predsedom Kaníkom, a poslaneckú skupinu v NR SR, sa zdá byť definitívny rozchod otázkou (krátkeho) času.
František Šebej, expredseda, ktorý vydržal na tomto poste dve hodiny, aby potom odstúpil na protest proti zvoleniu Kaníka svojím prvým zástupcom, dal na známosť, že "nedokáže rešpektovať nové vedenie DS" a preto zvažuje svoje zotrvanie v tomto subjekte, ba aj úplné ukončenie svojej politickej kariéry. Podobne naladení sú i jeho štyria priatelia, Langoš, Tatár, Osuský a Zajac. Nie je jasné, kedy a čo urobia, jasné je však toľko, že spolupráca medzi dvoma centrálami DS je fakticky pochovaná a nedá sa oživiť. Po predchádzajúcich odchodoch Mikloša a Nižňanského to znamená už takú stratu intelektuálneho i reformného potenciálu, akú nebude možné zaplátať. Dobrá správa pre Dzurindu a Hrušovského, zlá pre pravicového voliča, ktorému zostane na výber iba trochu zmeškaný kresťanský konzervativizmus a zhluk "pragmatikov okamihu" z SDKÚ.
Je škoda, že Šebej a spol. sa nedokázali vnútorne vysporiadať s tým typom porážky, akú útržili na kongrese. Keby uniesli (duševne) Kaníka, s minimálnym vkladom "racionálneho pragmatizmu" mohli dodnes ovládať DS a formulovať stanoviská. Pričom Kaník na poste prvého podpredsedu by zostal iba trpeným druhým čelistom. Nulové vlohy pre kompromis a nezmieriteľná tvrdohlavosť im nedovolia ani teraz nadviazať štandardnú komunikáciu s legitímnym vedením strany, čím sami seba dobrovoľne vysúvajú na perifériu reálnej politiky. Keby opätovali pozvánky Kaníka na vzájomné konzultácie, i dnes by sa ešte dala konfrontácia úplne banálne zastaviť. Oni však nechcú, lebo prehrali.
Preto je nezrozumiteľné tvrdenie Šebeja, že "DS sa voľbou tohto predsedníctva premenila na niečo iné, s čím sa nedokážem stotožniť". Predsa strana nemohla jednou voľbou prísť o svoju vnútornú podstatu. Čím bola pod ich taktovkou?
Naozaj platí, že v každej normálnej strane poslanci konzultujú svoje kroky s vedením. Ak nechcú, nemôže byť ospravedlnením, že sa s kýmsi "nevedia stotožniť". Potom existuje vskutku jediné konštruktívne riešenie - vystúpiť. Vec je isteže zložitejšia; program DS je od a do zet dielom poslaneckej skupiny, plus čosi pridali Mikloš s Nižňanským. Je ale falošná póza "šebejovcov", že k presadzovaniu programu nepotrebujú odobrenie tých, ktorí s ním majú spoločné iba toľko, že ho odhlasovali. Program je duševným vlastníctvom celej strany, a delegáti rozhodli, kto má byť jeho nositeľom.
Faktom je, že Kaník sa za mesiac stačil výrazne odkloniť od línie, razenej predchodcami. Rozkolísanosť je cítiť v každom druhom vyhlásení, ktorými bombarduje médiá. Niekedy ide o programové, inokedy skôr strategické veci. Napríklad reforma verejnej správy v kontexte s požiadavkami SMK. Kaník sa otrocky prispôsobil rétorike, valiacej sa zo všetkých ostatných "slovenských" strán ("je neprijateľné vyzdvihovať etnické kritériá nad všetky ostatné, odporuje to občianskym princípom"). Zajac, ktorý predtým tieto politicky nesmierne chúlostivé postuláty formuloval, používal pri zachovaní vernosti Nižňanského koncepcii omnoho "oblejší" slovník. A funguje tak stále, keď poslanecká platforma DS dnes jediná hlása v kauze RVS "dohodu všetkých so všetkými", teda aj hľadanie kompromisu s SMK.
Nedávno sa prevalil - aj cez médiá - zase spor o hodnotenie Ftáčnikovho návrhu vysokoškolského zákona: Poslanci sú drakonicky proti, podpredseda DS pre školstvo skôr "za". Podivuhodná dvojkoľajnosť - jedni hovoria iba za seba, ale v súlade s programom a vedia o čom, druhí hovoria za celú stranu, ale kvapku mimo. Dialóg by nedorozumeniu ľahko pomohol - tí, čo vedia, ale nemajú záujem.
Iný odstrašujúci príklad - mediálna diskusia Kaník vs. Lipšic o novele volebného zákona. Predseda DS mal síce vecnú pravdu, dialóg však viedol hlúpo a zbytočne konfrontačne. Zajac by sa na otvorenej scéne nepustil s KDH do konfliktu - vie prečo. Kaník, údajne "pragmatik", nevie. Iná vec je, že v tejto kauze pätorka poslancov vyšpičkovala svoju ješitnosť do neznesiteľného vrcholu; vyhlásenie, že Kaník nehovorí za nich, lebo oni novelu volebného zákona nepodporia, je infantilným trucpodnikom.
Kaník sa však fatálne mýli, keď hovorí, že "spor nemá podstatu, ide iba o hľadanie zámienok". Pred mesiacom to možno platilo, dnes je všetko inak. Novou podstatou totiž je, že nie poslanci "stratili chuť presadzovať program DS", ako si myslí predseda, ale program DS presadzujú tí, ktorí strácajú chuť zostať v DS. Jemný významový detail.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
