dvoch častí. Ide o Kancheliho 'Svetlý žiaľ' a netradičné naštudovanie 'Carmen' na hudbu Rodiona Ščedrina a Deep Forest. Premiéra bude v apríli. Režiséra, autora námetu a choreografa Ondreja Šotha sme na slovíčko vyrušili pri skúške v baletnej sále. Práve cizeloval súhru tančiaceho zboru v 'Carmen'.
Povieš niečo k téme?
- Každá z častí je výpoveďou o ženskej hrdinke. Kancheliho 'Svetlý žiaľ' je o žene, ktorá pred smrťou rekapituluje svoj život a nenaplnené lásky. Tančí vo svadobných šatách, symbolizujúcich túžbu. 'Carmen' je zas veľké tanečné divadlo. Napísal som vlastné libreto. Mám päť ústredných hrdinov. Doplnil som postavu smrti. V mojej koncepcii nepôjde teda o klasickú Carmen, na akú sme zvyknutí. Michaela nie je blbá naivka, ale žena, ktorá bojuje o lásku svojho muža. Predstavenie budujem na rituály. Je to vlastne typ tanečno-rituálneho divadla. Použil som aj živé bubny, takže sa musia tanečníci naučiť bubnovať. Našťastie majú rytmus v krvi.
Herecká nadstavba je pre tanečníkov novou skúsenosťou?
- Začínali sme skúšať od piky. Najprv som vysvetľoval históriu tanca a tanečného divadla a dokonca výtvarného umenia. Pracujem na princípe totálnej logiky. Budujem vzťahy a charaktery postáv, na základe čoho konajú. Môj zbor je zároveň sólistický, pretože všetky hlavné postavy v ňom tancujú a z neho vychádzajú. Celé predstavenie ide bez prestávky 72 minút a všetci sú celý čas na scéne. Nemajú priestor na oddych. To je môj princíp, nepoužívať príchody a odchody.
Súbor si posilnil ukrajinskými tanečníkmi. Oplatilo sa?
- Je to obohatenie aj v rámci konkurencie. A konkurencia v Európe je veľká. Všade vo svete sú tanečné súbory medzinárodné a nie sú lokálne viazané. Toto dosť veľa ľudí nechápe. Pozerajú sa na veci nacionalisticky, že máme Ukrajincov a iných. Ja som dokonca šťastný, že môžem robiť s cudzincami, lebo zdvihli profesiu. A nemusíme sa hanbiť v zahraničí. Nakoniec prezentujeme hlavičku Štátneho divadla. Vzniká tu čosi ako európsky dom tanečného umenia.
Takže sú ambície vyviezť tento balet?
- V Ústí nad Labem som robil podobnú verziu 'Carmen'. Bola riešená ináč, lebo kópie nerobím. Získali sme za ňu ocenenia v Nemecku a precestovali sme pol Európy. Vtedy ma mrzelo, že nás predstavovali ako český súbor. Reprezentoval som vlastne inú kultúru. Prirodzene, že by som chcel vyviezť aj túto inscenáciu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
