divadlo mladých Na múriku, ktoré pracuje pri tunajšom Gymnáziu Pavla Horova. Kedy a ako vzniklo, opýtali sme Mgr. Heleny Andreevovej, režisérky a zároveň aj vedúcej tohto kolektívu.
"Pred tromi rokmi prišla na našu školu veľmi silná skupina recitátorov, s ktorými som začala pracovať. Neskôr mi navrhli, či by sme nemohli založiť divadlo a keďže vedenie školy sa už predtým s takouto myšlienkou zaoberalo, nič nebránilo tomu, aby sme to skúsili. Na stáži vo Francúzsku som mala možnosť vidieť predstavenie Malý princ od A. de S. Exupéryho, veľmi jednoducho spracované, realizovateľné. Navyše tento námet bol pre nás ideálny a to z toho dôvodu, že má veľa postáv. Do dramatického krúžku sa totiž prihlásilo pomerne veľa študentov a nebolo možné, aby sa niektorému z nich úloha neušla. Napísala som scenár a začali sme raz týždenne nacvičovať. Premiéru sme mali v júni 1999 na našom gymnáziu a dopadla na výbornú. Časť z tejto hry sme nacvičili vo francúzštine a okrem Michaloviec sme sa s touto verziou predstavili aj v Humennom".
Hovorí sa, že s jedlom rastie chuť. Divadlo Na múriku zožalo úspech nielen na domácej pôde, ale aj v meste a na stredných školách v okrese. Aké sú jeho ambície ?
"Jediným cieľom bolo hrať pre našich študentov. Už to, že sme sa predstavili aj mimo školy, je pre nás veľkým úspechom. Sme skromní a vyššie ambície momentálne nemáme. Chcem však povedať, že zmysel divadla v škole je úžasný. Hoci sa zdá, že študenti nemajú čas, chodia na rôzne kurzy, robia olympiády a pod., ale akonáhle majú robiť to, čo ich uchváti, dokážu prinášať obrovské obete. Už po niekoľkých predstaveniach Malého princa chceli nacvičovať ďalšiu hru a tak sme začali hľadať námet. Chcela som vybrať taký, aby sa páčil študentom a zároveň, aby bol modernejší a zložitejší ako Malý princ. Zvíťazila poviedka Tracyho tiger od W. Saroyana. Vystupujú v nej zvieratká ako symboly ľudského vnútra. Tentoraz som už scenár písala spoločne so študentami, hercami. Na zrealizovanie hry sme si prizvali aj externistov, Vieru Šamudovskú, ktorá nám namaľovala kulisy a Juraja Kočiho a Marcela Timka, mladých michalovských hudobníkov, ktorí zložili hudbu. Táto hra oproti spomínanej prvej už bola finančne náročnejšia. Peniaze nám, sme na základe nášho projeku, poskytla Open Society, medzinárodná nadácia, ktorá podporuje aktivity stredoškolskej mládeže. Premiéra hry i ďalšie vystúpenia mali obrovský úspech.".
Divadlo Na múriku, prečo práve takýto, tak trošku záhadný, názov ?
"Priznávam sa, navrhla som ho ja a študenti, herci, ho okamžite prijali. Vychádzala som z faktu, že akonáhle sa oteplí, sadajú si michalovskí stredoškoláci na múrik, ktorý obkolesuje park v centre mesta. Na múriku je ich svet, tu snívajú svoje sny, stretávajú svoje lásky. A možno sa práve tu rozprávali aj o tom, že by bolo dobre hrať divadlo. O láske, o veľkých citoch a filozofických myšlienkach bude naša nová hra. Jej názov však neprezradím, je to prekvapenie pre "mojich hercov".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
