vyberajú počas omše milodary. Priznám sa, bolo to pre mňa dosť zarážajúce. V nedeľu predpoludním vedú kroky mnohých veriacich do kostola. Mnohí si idú iba splniť svoju povinnosť, ale veľa veriacich si chce vypočuť slová kňaza na kázni a prijímajú účasť na svätej omši z presvedčenia. V tom niekto chodí po kostole, vyberá "do zvončeka" peniaze a sabotuje ich duševné rozjímanie. Myslím si, že tento princíp núti veriacich k tomu, aby každý z nich niečo dal. Všetci sledujú všetkých, kto koľko dá a vôbec, či niečo dá! Inde na Slovensku, stoja po svätej omši pred východom miništranti a kto opúšťal kostol, môže dobrovoľne prispieť. A to bez toho, aby bol pod "dozorom" okolostojacich. Osobne to pokladám za lepšie a čestnejšie. Moje osobné skúsenosti ma teda presvedčujú o tom, že samotný výber milodarov a forma akou tak veriaci urobí, je v každom regióne iná. Žiaľ, môj názor na to ako sú vyzbierané peniaze v rôznych regiónoch, je rovnaký. Veriaci obetujú milodar, pretože dávajú zo srdca a hreje ich dobrý pocit. Pomohli cirkvi! Žiaľ pochybnosť o tom, či budú tieto prostriedky použité na správu farnosti, alebo si za ne kňaz "okorení" svoju tŕnistú cestu, sú živé v mysli mnohých veriacich. Príjmy kňazov sú nízke, ale pred komfortne vybavenými farami stoja autá, za ktoré by sa nemusel hanbiť nejeden podnikateľ. Nechcú o tom premýšľať, lebo by tým zapochybovali o kňazovi a viere. Nepíše sa niekde v biblii: "Zober si palicu a plášť a nasleduj ma?"

Autor: Roman LAŠ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.