slávy. Vynikajúci "scatujúci" spevák prednedávnom navštívil metropolu pod Tatrami, takže sme jeho prítomnosť využili na krátky rozhovor.
Odovzdávanie cien akadémie pôsobilo dosť rozpačitým dojmom. Niektoré z nominovaných kapiel sa vôbec nedostavili. Ako ste to vnímali vy?
Bol som zakladajúcim členom ZAI (Zväz autorov a interpretov), takže odovzdávanie cien sledujem od začiatku. ZAI považuje oceňovanie za dôležité pre celú "branžu". Prešlo to určitým vývojom. Dnes je tento proces v takom stave, ako ste mali možnosť vidieť. Myslím si, že tí, čo neprišli, neurobili dobre, pretože slovenský trh je strašne slabučký a malý a jednoducho tu niet miesta na nejaké hašterenie sa medzi sebou. Netvrdím, že odovzdávanie cien je v absolútnom poriadku. Určite by sa dalo urobiť väčšie, krajšie, ale bojkot a neúčasť môže len hudbe uškodiť.
Nemáte skôr pocit, že tých výročných cien je v poslednom období akosi priveľa?
Určite by sa dal tento aspekt akceptovať. Chcel by som povedať, že bojkot umelcov vzišiel z vydavateľstiev a preniesol sa na umelcov. Či je podobných akcií veľa, to neviem. Jedno je isté. Ceny hudobnej akadémie sú trocha na inej báze. Sú to ceny, ktoré sú akýmsi zrkadlovým obrazom veľkých amerických Grammy. Každý národný fonografický priemysel si odovzdáva ceny. Nie je to súťaž čitateľov nejakého časopisu, poslucháčov rádia, alebo divákov televízie. V tomto prípade by malo ísť o ceny odborné, ceny, ktoré si všímajú aj veci, ktoré si médiá nevšímajú. Ide napríklad o obal roka, produkciu, alebo inštrumentálny výkon. Táto cena by mala mať trocha iný význam a dosah.
Určitým prekvapením bolo päť cien skupiny No Name, naopak, zo siedmych nominácií získali I. M. T. Smile iba jednu. Prekvapilo vás to?
Úspechom je už to, že I. M. T. Smile získali šesť nominácií. Ja osobne som mal pred dvoma rokmi tiež šesť nominácií a nakoniec som žiadnu nedostal. Netreba z toho robiť veľkú vedu. Sú to výročné ceny. To, že nevyhral, neznamená, že je horší. Už samotná nominácia je zaujímavá v tom, že sa tí ľudia zídu a sú, aspoň na chvíľu na jednej lodi. V podstate sme všetci na jednej lodi. Robíme hudbu a chceme ju predávať tým istým Slovákom, máme to isté cieľové obecenstvo. Osobne sa mi viacej páčia I. M. T. Smile, nie preto, že som z Prešova, ako oni, ale v ich hudbe vidím viac prvkov, ktoré mi konvenujú.
U publika asi najviac zarezonovali skladby z albumu Naspäť na stromy. Potom prišli ďalšie dve platne (Čierny Peter a Bistro, pozn. red.), ktoré taký veľký ohlas nezaznamenali...
Vôbec nemám tieto pocity. Pre mňa sú všetky moje platne dobré. Viem presne, čo nimi sledujem, ktorú ako vyrábam a ktorá by mala čo prezentovať. Naspäť na stromy bola moja prvá porevolučná platňa, ktorú som si vydal vo vlastnej réžii, za vlastné peniaze a dokonca som si ju sám distribuoval, pretože žiadna firma nemala o ňu záujem. Podľa mňa aj na ďalšej doske sú vynikajúce texty, slušné pesničky a veľmi dobré inštrumentálne výkony. Platňou Bistro som mapoval druhú časť svojho ja. Tá bola bližšie k džezu, evergrínom a spirituálu. Prvé dve platne sa predávali asi rovnako. Som rád, že sú natočené a že môžem pokračovať ďalej.
V istom okamihu ste prerušili spoluprácu s gitaristom Andrejom Šebanom. Máte už vyhliadnutého niekoho na jeho miesto?
Nerád mením svojich hudobníkov. Som zástancom tradičnej dlhodobej spolupráce. Ak sa z niekým dám dokopy, tak je to nadlho, pokiaľ to funguje. S partiou Tatár, Buntaj, Gašpar, Šeban sme začali hrať po natočení platne Naspäť na stromy. Andrej bol môj producent, skladateľ a aranžér. Menšia kríza nastala pred dvoma rokmi, kedy mi Andrej povedal, že chce hrávať len na svoje meno. Naďalej sme však zostali priateľmi, debatujeme o muzike, ale nehrávame spolu. Ako náhradu za Andreja sme angažovali saxofonistu z Ostravy Michala Žáčka. Týmto krokom sa viac zviditeľnil Ďurko Tatár, klavirista. Príchodom saxofónu do kapely sa táto tak trochu dostala bližšie k džezu.
Okrem toho, že spievate, ste známy aj tým, že organizujete rôzne džezové festivaly. Stíhate to popri bežnej práci?
Čo sa týka organizačnej práce, tú robím veľmi rád. Pracujem priebežne. Naštastie na to nie som sám. Pracujem skôr ako dramaturg a šéf festivalu. Ten mechanizmus je taký, že vyberám kapely, vybavujem korešpondenciu a na dramaturgii sa pracuje priebežne. Za tých 27 rokov je to už vychodená cestička, ide to pomerne ľahko. Netvrdím, že mi to nezaberie veľa času, ale robím to rád a preto to aj stíham.
Vaši priaznivci už iste netrpezlivo očakávajú novú platňu. Chystáte sa niečo natočiť?
Stále niečo pripravujem. Začal som účinkovať v muzikáli Hamlet, kde stvárňujem rolu Polónia. Pri udeľovaní výročných cien som vstúpil do siene slávy a dostal som cenu za celoživotný prínos do slovenskej populárnej hudby. Pripravujem novú dosku v zostave, ktorú sme už spomínali. Bude treba nahrať ešte nejaké playbacky, po opravovať, čo sa dá a zmixovať. Mohla by byť hotová koncom marca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
