Marcela GÁLOVÁ & Peter FURMANÍK
"Bol som dôstojníkom špionáže, v šesťdesiatych rokoch som bol zvolený za sudcu Vyššieho vojenského súdu v Tábore. Neskôr som funkcionárčil v najvyšších straníckych orgánoch, v ústrednom výbore KSČ. Moji nadriadení ma ako špióna sústavne nútili cestovať do zahraničia, napríklad do Vatikánu, kde som pôsobil najmä proti otcovi biskupovi Hnilicovi. Namočili ma do tých najzákernejších a najšpinavejších špionážnych operácií… Nakoniec, aby sa ma Husák, Biľak, Chňoupek a ďalší najvyšší predstavitelia zbavili, lebo som toho až príliš veľa vedel, dali ma zavrieť do basy. Bol som ich človek, a odmenili sa mi tak, že vykonštruovali proti mne hrôzostrašný politický a justičný proces, desivo-otrasný zločin spojený s genocídou mojej rodiny," uvádza sa v liste, ktorého obsah začiatkom marca odznel na Krajskom súde v Košiciach. Je to mnohostránkový, husto popísaný elaborát, pod ktorým nie je podpísaný jeho autor, ale jeho opatrovníčka pani Helena V. z Bratislavy. Dôvod je jednoduchý - dnes už šesťdesiatročný muž, ktorý v liste vypovedá o sebe a svojom pohnutom živote, je úradne uznaný za nesvojprávneho, a tak jeho práva pred súdom uplatňovala ustanovená opatrovníčka. Život Jána V., rodáka z českého Frenštátu, stojí za jeden hrubočizný román, aký by však žiadny spisovateľ sám od seba určite nedokázal vymyslieť.
ODROVNALI HO JEHO VLASTNÍ?
V roku 1973 ho Krajský súd v Košiciach uznal vinným z trestného činu rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve. Istý čas podľa rozsudku pôsobil ako vedúci pridružených výrob na niekoľkých družstvách na východnom Slovensku a tam sa mal namočiť... Proti rozsudku sa odvolal, ale nepochodil ani na Najvyššom súde Slovenskej socialistickej republiky v Bratislave a tak putoval do Leopoldova. Dvanásť rokov života strávil medzi tými najbrutálnejšími vrahmi, akých nosila slovenská zem. Odkrútil si ich do poslednej minúty... Dodnes tvrdí, že sa do basy dostal nevinne a že ho odrovnali tí, ktorým veril a slúžil. A nielen to.
"Husák, Biľak a ďalší sa ma potrebovali zbaviť… Keď som už bol vo výkone trestu, nahovorili môjho spoluväzňa - viacnásobného vraha, aby ma zavraždil. Tento pokus im však vtedy nevyšiel. Poznám meno konkrétneho dôstojníka vychovávateľa v Leopoldove, ktorý zorganizoval moje zavraždenie, ale zasiahla Božia prozreteľnosť," hovorí Ján V. o rokoch, ktoré pretrpel za pochmúrnymi múrmi tamojšej väznice.
Ale dvanástimi rokmi sa jeho kalvária neskončila. Ba práve naopak. Po návrate z basy ho údajne podhodili mafiám. Sám o tom dnes hovorí takto: "Najprv ma využili, potom zneužili... Nechápem, je vari v záujme štátu, aby som po celý život trpel?! Keď som sa po rokoch strávených v base, po dlhých rokoch mučenia, dostal na slobodu, komunistickí funkcionári ma hodili napospas mafiám. Vedia, že som duševne chorý a zneužívajú to. Ešte aj po tzv. nežnej revolúcii mi preukázateľne škodia a to až do takej miery, že ma dali prostredníctvom mafie zavraždiť. Nevyšlo im to."
V záujme objektívnej pravdy však treba uviesť, že o špionážnej, záškodníckej a inej podobnej činnosti Jána V. v prospech najvyšších straníckych a štátnych orgánov Československej socialistickej republiky zrejme niet žiadnych priamych, ale ani nepriamych dôkazov. Sám však trvá na tom, že bol na príkaz najvyšších súdruhov zapletený do obrovského množstva tých najšpinavejších operácií. "Tieto skutočnosti nie sú súdu známe, ja sa však nazdávam, že sú rozhodujúce pre dokreslenie toho, aby mohla byť povolená obnova konania… Všetko, čo uvádzam, musí byť zaprotokolavané na súde, a to preto, že komunistickí zločinci nedovolili nikdy nič súdne zaprotokolovať, aj keď práve tieto skutočnosti (moja účasť v špionážnych operáciách a pod.) spôsobili moje duševné ochorenie..."
O tom, že všetko bolo voči nemu vykonštované a zosnované ako monsterproces, svedčí údajne aj skutočnosť, že "generálny tajomník ÚV KSČ a prezident republiky Gustáv Husák, ktorý mal rozhodnúť o tom, či mi milosť udelí alebo neudelí, tak urobiť nechcel a nerozhodol tak, ako mu to ukladal zákon. A ešte čosi, po celých dvanásť rokov, čo som bol vo väzení, Husák až do samej svojej smrti nedovolil môjmu bratovi návštevu v prezidentskej kancelárii. Husák a Biľak ako najvyšší konsolidátori rozhodli o vykonštruovaní justičného zločinu voči mne. Ďalej sa na tom podieľal predseda slovenskej vlády Peter Colotka, ale aj dôstojníci vojenskí prokurátori z Prešova a veliaci dôstojníci prešovskej divízie, ktorí zločinne pôsobili pri vykonštruovaní tohto justičného a politického zločinu", tvrdí Ján V. vo výpovedi, ktorú súdu tlmočila jeho opatrovateľka. Uviedol i meno jedného z vojenských prokurátorov, ktorého on osobne na priamy rozkaz veliaceho dôstojníka ako špión sledoval. "Všetci títo ľudia, z ktorých mnohí boli v minulosti ako tzv. ukrajinskí nacionalisti odsúdení za protištátnu trestnú činnosť a boli práve mnou odhalení, na revanš - z pomsty prispeli k tomuto vykonštruovanému procesu proti mne."
NIE JE SCHOPNÝ SA SÁM OBHAJOVAŤ
Náš seriál starých krimipríbehov má príznačný názov Paragrafy bez konca. V tomto konkrétnom prípade však toto možno trochu nadnesené a poetické označenie platí viac ako v iných kauzách. Pre hlavného protagonistu prípadu sa boj s paragrafmi dodnes neskončil. Ako sme už uviedli, je zbavený svojprávnosti a teda nie je ani schopný sa sám obhajovať a brániť. To, že je duševne chorý, sám verejne priznáva. Napriek tomu sa s ním dá riadne porozprávať a to, čo tvrdí dnes, tvrdil aj v čase pred jeho odsúdením.
Keďže požiadal o obnovu konania, pred dvoma týždňami predstúpil pred trestný senát Krajského súdu v Košiciach. Ako sme už písali, ide o kauzu, v ktorej bol na uvedenom súde uznaný vinným z trestného činu rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve a vyfasoval už spomínaných 12 rokov v tretej najprísnejšej nápravnovýchovnej skupine, ďalej trest prepadnutia celého majetku, ako aj trest zákazu činnosti byť hmotne zodpovedným pracovníkom v socialistickom sektore na obdobie ďalších päť rokov po návrate z basy. Podobne skončila aj jeho manželka, ktorá si vyslúžila tie isté tresty, i keď v menšom rozsahu (tri roky basy, zákaz činnosti na ďalšie dva roky a trest prepadnutia celého majetku, ktorý bol v podstate spoločný).
"Od začiatku išlo o vykonštrovaný proces, ktorý ma mal zničiť, lebo som priveľa vedel," povedal na objasnenie ešte predtým, než vstúpil do pojednávacej siene. Načim ešte uviesť, že muž trpí duševnou chorobou (paranoidná schizofrénia). Celý problém spočíva v tom, že on tvrdí, že duševne chorým bol už v čase, keď pôsobil ako stranícky funkcionár a špión a teda de facto i de iure aj v čase, keď neskôr pracoval ako vedúci pridruženej výroby na jednotných roľníckych družstvách najprv v Plavnici, potom v Tulčíku a v Lesíčku a napokon v Krivanoch. Všade tam - podľa obžaloby prokurátora - koncom šesťdesiatych rokov "predkladal falšované mzdové podklady na vyhotovovanie falošných listín, pričom účtované mzdy si nechal pre seba". Manipuláciami s čiernymi dušami sa neoprávnene obohatil celkovo o 314-tisíc 337 korún a 64 halierov. "Ale na priamy pokyn Vasiľa Biľaka a jeho najbližších poskokov museli psychiatri uviesť do znaleckých posudkov, že som zdravý a teda môžem ísť do basy. Potrebovali sa ma zbaviť, nuž vykonštruovali proti mne takýto obludný súdny proces. Už vtedy sa u mňa prejavovali rôzne defekty a bolievala ma hlava, ale psychiatri mali zákaz uznať ma právne nespôsobilým, aby som mohol byť odsúdený. Až neskôr... až hodne neskôr mi diagnostikovali paranoidnú schizofréniu a dali ma do invalidity. Ale vtedy, keď ma súdili, som bol nepohodlný pre tých, ktorým som veril a pre ktorých som pracoval. Posudky, ktoré v priebehu trestného konania vedeného proti mne vypracovali znalci, boli zmanipulované. To, že som duševne zdravý, tvrdili vtedy psychiatri na príkaz biľakovcov. Preto žiadam o obnovu konania."
Stalo sa. Súd po rokoch opäť zasadol a životom ťažko skúšaný muž predstúpil pred trestný senát. Ján V. žije v súčasnosti v Bratislave a má české i slovenské štátne občianstvo. O svojom súčasnom živote hovorí ústami svojej opatrovníčky toto: "Cítim sa ako človek odsúdený na doživotie. Živorím a do konca života budem splácať vyše 300-tisícovú škodu, z ktorej som ja nemal osoh ani za celých päť korún! Preto pokračujem v hľadaní spravodlivosti a žiadam o obnovu konania. Funkcionárčil som v najvyšších straníckych orgánoch, bol som vysokým dôstojníkom i vojenským sudcom, pôsobil som ako komunistický špión, žil som len pre socializmus. Od malička som mu veril ako iskrička, pionier, neskôr ako člen Československého zväzu mládeže a potom ako člen a funkcionár strany. A oni ma takto…"
Po dlhej porade senátu jeho predseda prečítal uznesenie: "Súd návrh na obnovu konania zamieta. Znalecké posudky, ktoré v inkriminovanom konaní vypracovali štyria súdni znalci, boli súdu známe už pred vynesením verdiktu. Podľa paragrafu 278 Trestného poriadku obnova konania sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu predtým neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine... Navrhovateľ však neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie…" Opatrovníčka Jána V. okamžite podala proti uzneseniu súdu sťažnosť.
NAMIESTO POINTY
V článku sme viackrát citovali z replík duševne chorého človeka. Jeho tvrdenia je dnes ťažké overiť, a tak mu možno veriť, ale aj neveriť. Napriek chorobe, ktorou trpí, zdá sa, že minimálne to, čo hovorí o dnešných mafiách, je pravda. V jednej z najsledovanejších súdnych káuz, v procese s Mikulášom Černákom, totiž figuruje aj on. Na jeho meno mal Mikuláš Černák prevziať maličkosť - dvadsať miliónov korún... Hlavný protagonista nášho dnešného príbehu sa zúčastnil na pojednávaní uvedenej kauzy, ale nie ako svedok.
Nevypovedal, veď je nesvojprávny...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
