mzdu i prémie za päť mesiacov
Štefan KÚŠIK
Prešov Zišiel z očí, zišiel z mysle. Hoci nie úplne, ale predsa len o Jozefovi Daňkovi počuť v poslednom období menej než vtedy, keď behal po superligových či druholigových trávnikoch. Naposledy účinkoval vo farbách Bardejova, ale nemá na toto obdobie veľmi dobré spomienky. Bodaj by áno, keď vlastne do cudziny ho vyhnali ekonomické problémy klubu a hlavne to, že nedostal peniaze, ktoré mu prislúchali na základe zmluvy.
"Bardejovčania mi nevyplatili za päť mesiacov základný plat a ani prémie. Ťahá sa to od roku 1999, odvtedy len počúvam sľuby, alebo výhovorky. Jeden sa vyhovára na druhého. Súčasní funkcionári spomínajú bývalých, ale ja z toho nič nemám, žiadna koruna mi na účet nenabehla. Nie som v tejto pozícii prosíkania sám, je nás viac, čo sme z dôvodu finančných restov odišli z BŠK," poznamenal tento známy futbalista. Už svoju citlivú záležitosť konzultoval aj s právnikom. Ten mu síce povedal, že súdny spor by jasne vyhral, no čo z toho, keď Bardejovčania nič nevlastnia a nemajú teda čo predať a tak vyplatiť dlžoby. "Uvedomujem si, že i po vyhranom spore by sa to ťahalo ešte ďalšie minimálne dva roky a je to vlastne začarovaný kruh. Bardejovský klub nemá na účte žiadne peniaze, je to stále tam biedne ako v čase, keď som hral v Šariši."
J. Daňko cez týždeň trénuje so súhlasom svojho terajšieho zamestnávateľa v Ličartovciach, no na víkend odchádza do Rakúska spolu so Štefanom Jackom. Obaja obliekajú dres štvrtoligového Pamhagenu. Zakotvili tam vlani, keď bol tím posledný, no potom sa prebral aj zásluhou slovenských legionárov a do konca ročníka prehral iba jeden duel. Momentálne si počína oveľa lepšie, figuruje na druhej priečke, aj keď jarnú odvetru nezačal dobre- iba remizoval v úvodnom stretnutí. "Pravdaže, láka nás postup vyššie. Tam sa však dostane iba víťaz. Na súpiske sme dvaja cudzinci, taká je kvóta pre túto súťaž, ale celkove je v Rakúsku slovenských futbalistov habadej. Zo známejších mien si spomínam na Rimanovského, Sluku, v tejto súťaži hral istý čas aj Jaro Timko. Nesťažujem sa na podmienky či úroveň súťaže, hoci na domácich chlapcoch vidieť, že sú amatéri. Prevláda bojovnosť, kvalita pokrivkáva. Preto ju pomáhame zdvíhať práve my dvaja." Pamhagen nie je ďaleko od hraníc, niečo cez 60 kilometrov. Daňko s Jackom absolvujú zápas a jeden tréning, potom sa vracajú domov. "Výhodu majú tí, čo sú bližšie k Rakúsku, zo západného Slovenska. Zatiaľ ma mi však cestovanie nezunovalo natoľko, aby som to zabalil. Mám 34 rokov a nie je vylúčené, že kariéru dokončím v Rakúsku."
Hoci náš legionár mal ponuky aj z našich klubov, nechce nikomu sadnúť na lep. Stačilo jedno tvrdé precitnutie v Bardejove. Aj z toho dôvodu radšej uprednostnil regionálny tím než trebárs druhú ligu s prázdnou peňaženkou. "Teší ma, že na poste stredového záložníka som užitočný a ide mi to i strelecky, keď som dal už dvanásť gólov počas môjho pôsobenia v cudzine. Zmluva mi vyprší v lete a neuvažujem o tom, že by som sa vrátil do nejakého nášho tímu." Zdá sa, že trpké skúsenosti budú sprevádzať ešte dlho nielen Jozefa Daňka, ale aj ďalších hráčov, ktorí mali do činenia s Bardejovom. Škoda.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
