sa stal folklórny súbor železničiarov Marína zo Zvolena s nahrávkou Do kolesa z Jakubian. Rozhodla o tom porota, ktorej predsedal profesor Oskar Elschek.
Na treťom ročníku súťaže, ktorej cieľom je podporiť tvorivú činnosť skladateľov, interpretov, producentov a všetkých, ktorí vo svojej činnosti a tvorbe vychádzajú z hudobného folklóru a čerpajú inšpiráciu z folklórneho materiálu, sa zúčastnilo 60 nahrávok. O titul najúspešnejšej nahrávky sa uchádzali v troch kategóriách. Prvá, v ktorej bolo 29 prihlásených, patrila tradičnému folklóru v jeho pôvodných prejavoch. Druhá upraveným, štylizovaným nahrávkam, ktoré nesú znaky autorských zásahov (22 nahrávok) a tretia dielam, v ktorých je folklórny materiál základným prvkom umeleckej kompozičnej tvorby skladateľa (9 prihlásených).
Grand Prix si odniesla najlepšia nahrávka autentického folklóru. Medzi úpravami ľudových piesní sa porote najviac pozdávala nahrávka Či to vam mamičko, ktorej producentom bol folklórny súbor Dúbrava z Prešova. Medzi hudobnými dielami najviac zaujalo dielo Jaroslava Stráňavského a Hermana Jablokoffa s názvom Papirosn, z produkcie vydavateľstva Music Master Banská Bystrica.
Vyhlasovatelia a organizátori súťaže - Spoločnosť sveta Stračinu, košické Regionálne štúdio Slovenského rozhlasu, Národné osvetové centrum a Spolok hudobného folklóru pri Slovenskej hudobnej únii rozhodli aj o ďalších oceneniach. Cenu hudobného fondu získal Jaroslav Stráňavský, Cenu Folklórnej únie na Slovensku za interpretačný výkon Jaroslav Jackuliak, Spolok hudobného folklóru udelil svoju cenu Miroslavovi Dudíkovi. Cena riaditeľa Rádia Regina Košice pripadla nahrávke Gajdošské z produkcie Rádia Regina Banská Bystrica, Cenu primátora Košíc získala nahrávka Čepenkove piesne z produkcie košického Rádia Regina a Cena spoločnosti Termostav Mráz zasa Parobským zo Zemplína z produkcie Kultobinu Košice.
"Hudobný nástroj je ako príručný kufrík, do ktorého vykážeme svoju dušu, keď sa nám z pocitu krásy, dobra, šťastia, radosti, bôľu, obavy, lásky a rozkoše už nezmestí do kože, do tela, aby sa v ňom vykričala." Takéto myšlienky hudobného skladateľa Svetozára Stračinu sprevádzali galaprogram v košickom Štátnom divadle. V priamom prenose na okruhoch Rádia Regina ho vysielal aj Slovenský rozhlas.
"Ľudové piesne sú ako mapy treba sa v nich vyznať, správne orientovať, nájsť si svoju cestu a potom už nemôžem zablúdiť." Toto Stračinovo konštatovanie akoby patrilo ľudovej hudbe Juraja Husáka z Hanušoviec so spevákom Jánom Šarišským, ale aj neopakovateľnej Márii Brdárskej z Rejdovej, či ženám z Kojšova, ktoré ponúkli archaickú Ulijanu, chorovodné spevy, ktoré sa spievali na rusadla turice. Štylizované piesne zahrali ľudové hudby Šarišan z Prešova a Železiar z Košíc. Hosťami programu boli ľudová hudba Tükrös z Budapešti a Natalia Velšmidová so skupinou Natalika z Čiech, predstavitelia populárnej world music. Po prvýkrát sa s dielom S. Stračinu stretli mladí hráči Symfonického orchestra košického Konzervatória.
Stračinova hudba, či už k známym filmom Pacho, hybský zbojník, Sváko Ragan, Neďaleko do neba, Plavčík a Vratko, Noční jazdci, Nevesta hôľ, k mnohým dokumentárnym filmom, rozprávkam, alebo k množstvu choreografií súboru Lúčnica, je pre mnohých poslucháčov dokonale známa. Aj keď možno často nevedia, aké meno spájať s hudbou. Vychádza z folklóru a je natoľko blízka poslucháčom, že ju častokrát sami zaradia k ľudovej hudbe.
Slovenský rozhlas dáva folklóru vo svojom vysielaní primeraný priestor. Zvlášť Rádio Regina Košice jej má vo svojom vysielaní veľký podiel. Určite aj vďaka tomu sa podarilo pripraviť vynikajúci tretí ročník celoslovenskej súťaže. Ako zaznelo v kuloároch, zatiaľ najlepší. Po Bratislave a Banskej Bystrici sa Košičania a Východniari ukázali ako skutoční milovníci ľudovej hudby. "Neverím, že by sa piesne uchovali cez stáročia, keby nemali vždy ľuďom čo povedať. Keby sa stali zbytočnými. Ľudová pieseň je prababičkou dokonalej hudobnej myšlienky. Krstnou matkou všeľudskej hudobnej tvorivosti. Sestrou všetkým druhom umení. Ľudová pieseň je vyspievanou históriou ľudstva. Je vyspievanou kronikou jeho vývoja."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
