odpoveď, či to s ním naozaj ide dolu vodou

Štefan KÚŠIK

Štrbské Pleso Hovorí sa, že najlepšie príde na koniec. To je akoby ušité na Ivana Bátoryho (na fotografiách), nášho najlepšieho bežca na lyžiach. Pätnástka klasicky vo Falune na pretekoch Svetového pohára mu vyšla excelentne. Hoci sa nakoniec nedostal na stupeň víťazov, hoci po ňom siahal, predsa aj piata priečka je vynikajúca. Slovenská jednotka v úzkej stope ňou potvrdila svoje predpoklady. Zároveň to bola aj hojivá masť na rany, ktoré sa v predošlom období vyskytli. Aj o tom sme sa s členom Strediska štátnej športovej reprezentácie ŠKP Štrbské Pleso zhovárali po jeho včerajšom príchode domov o piatej nadránom.

Blahoželáme k umiestneniu. Čo vám ako prvé prebleslo mysľou po dojazde do cieľa?

Že to so mnou nie je až také zlé. Niežeby ma daktorí už odpisovali, ale zrejme aj u nich sa zakorenil názor, že to ide so mnou dolu vodou a výkonnostne som túto zimu stagnoval, nedosiahol žiadny oslnivý výsledok.

Na majstrovstvách sveta v Lahti ste zažili pohromu. Ako ste sa z jamy škriabali zase hore?

Choroba neobíde žiadneho vyznavača tohto športu. Žiaľ, zdravotné problémy boli nepríjemné a naozaj ma obrali nielen o pravú formu, ale i pohodu. Psychicky som bol dosť rozhádzaný, dalo to dosť veľa námahy znovu naštartovať motor a dokazovať hlavne sám sebe, že čosi viem. Z tohto pohľadu falunské umiestnenie pre mňa veľmi veľa znamená.

Pätnástka je vaša doména, tentoraz vás podržala, keď sa to žiadalo ako soľ.

Prichodí mi venovať sa jej ešte viac, predovšetkým s výhľadom na olympijské hry budúci rok. V Salt Lake City je nesmierne náročná trať, takže sa na ňu hodno naplno sústrediť.

Začiatok sezóny bol vcelku sľubný, vo výsledkových listinách ste figurovali na podujatiach SP na deviatom, desiatom i jedenástom mieste. Potom ale prišiel zlom, akoby z vás vyfučala energia, elán. Boli na vine len patálie so zdravím alebo ste prišli na kobylku aj inej záležitosti?

Všimol som si, a nielen v tejto sezóne, že november a december sú silnejšie mesiace, potom však v januári a vo februári, keď by mala výkonnosť kulminovať, dostávam sa na opačný pól hojdačky ten nižší. A to nie je dobre. Preto mi prichodí prehodnotiť model prípravy, časovanie pretekárskeho maxima., Treba to posunúť tak, aby práve vrcholné akcie ma zastihli v najoptimálnejšom pretekárskom rozpoložení.

Povedané atletickou terminológiou netreba prepáliť začiatok...

Asi tak. Sily si treba rovnomernejšie rozložiť, a nájsť taký spôsob tréningu i súťaženia, aby forma gradovala.

Bude naďalej pokračovať vaša spolupráca s trénerom IIavským?

V tomto období by som sa nerád vyjadroval k tejto otázke...

Je predpoklad, že by ste sa mohli dostať do výcvikového tábora so svetovou elitou?

Pochybujem o tom. Pred olympiádou bude každý hľadať niečo nové, experimentovať, aby bol najlepší v Amerike pod piatimi kruhmi. Konkurencia si bude chrániť svoje tajomstvá a ťažko ma pustí k sebe. Možno neskôr.

Na Slovensku chýba viac rivalov, ktorí by vám šliapali na päty, dýchali na chrbát a nútili hľadať ďalšie rezervy v akcelerovaní bežeckej kvality. Ako si poradíte s týmto rébusom?

Práve preto, že sme iba dvaja na potrebnej úrovni Martin Bajčičák a ja nie je príhodné, aby sme trénovali každý osobitne. Lepšie je spojiť sily a takto sa navzájom potiahnuť. Dúfam, že tento názor zdieľa aj Martin a bolo by naozaj súce, aby sme to ťahali vedno v ďalšej sezóne.

Ste spokojný s materiálnym zabezpečením?

Práveže mi chýbajú lyže na mokrý sne a práve taký možno očakávať aj na olympiáde podľa dlhodobej predpovede meteorológov. Na tento hendikep som doplatil aj nedávno v Oslo. Preto bude žiadúce odstrániť túto slabinu. V talóne mám však aj niečo iné...

Skúste to dešifrovať.

Už nechcem byť pasívny pri prideľovaní lyží. Doposiaľ bolo tak, že som dostal bežky od výrobcu bez toho, aby som si ich mal možnosť otestovať, vyskúšať. V tomto roku je na 90 percent isté, že pôjdem do firmy, omakám si materiál, ktorý budem používať. Nebude to teda žiadna mačka vo vreci. Podobne to robia iní elitní pretekári vo svete a ja nechcem byť výnimkou. V takom prípade by ma už nič nemalo zaskočiť.

Momentálne už na bežky nemáte ani pomyslenie?

Ešte to nie je celkom tak, hoci som dosť unavený a vyšťavený. Hotujem sa na Bezroukov memoriál a ešte jedno podujatie v Žiarskej doline. Isté ale je, že odpočinok potrebujem, nielen fyzický, ale i duševný. Prežil som dosť otrasov a človek sa musí pozviechať zo všetkého, čo absolvoval.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.