súdu Košice II. Mládenci vo veku od 17 do 20 rokov si vybrali za vzor vydieračov… Tvrdých, silných mužov, ktorí zastrašovaním nútili vytipované obete "cálovať" nemalé sumy.
Hovorí 17-ročný Marek: "Na ten deň si dobre pamätám. Bola streda a ja som bol s kamarátom Romanom na Luniku II. Od kina Družba sme potom išli pešo na Sídlisko KVP, kde obidvaja bývame. Cestou sme sa pristavili pri výklade jedného zlatníctva. Prezerali sme si šperky, ktoré tam boli vystavené a premýšľali o tom, že majiteľ toho obchodu musí mať veľa peňazí, keď predáva také drahé veci… Rozprávali sme sa a prišla reč i na to, že by sme mohli skúsiť pýtať od neho nejaké peniaze… Mysleli sme to tak, že sa mu budeme vyhrážať a keď nebude chcieť zaplatiť, tak ho postrašíme podpálením jeho predajne. Na dverách sme si prečítali meno majiteľky klenotníctva a pokračovali sme v ceste domov," opísal začiatok "dobrodružstva" Marek.
Ako z líčenia mladého Košičana ďalej vyplynulo, len čo sa s Romanom vrátili domov, začali konať. Na pomoc si zobrali telefónny zoznam. Listovali v ňom dovtedy, kým nezistili domácu adresu a číslo telefónu majiteľky predajne, ktorej lesk šperkov ich inšpiroval k vydieraniu. Ešte v ten istý deň, presnejšie večer okolo 20. hod., sa jej rozhodli zavolať. "Z búdky, ktorá sa nachádza na konečnej autobusovej linky č. 18, som vytočil číslo, ktoré sme našli v zozname. Ozvala sa nejaká pani, ktorej som sa najprv opýtal, či je majiteľkou zlatníctva… Odpovedala kladne a vtedy som jej povedal, že mi je ľúto, ale musím od nej pýtať peniaze. Viac som jej nestihol povedať, pretože zložila a spojenie sa prerušilo…" vypovedal Marek.
Chlapci dali hlavy dokopy a rozmýšľali, čo ďalej. Dospeli k záveru, že majiteľka zlatníctva nebrala tefonát vážne, a že ju treba presvedčiť inak. Podpáliť predajňu bolo príliš veľké riziko. Vedeli, kde býva a tak ich napadlo, že jej na výstrahu podpália rohožku pred dverami bytu. Od slov nemali ďaleko k činom. "Povedal som svojmu staršiemu bratovi, že ideme do mesta za známym, či by nás k nemu neodviezol. Juraj vtedy o ničom nevedel, vysadil nás pred blokom. Z kanistry sme si odliali do plastovej fľaštičky asi jeden a pol deci benzínu. Brat zostal v aute a ja s Marekom sme vošli do bloku, brána ktorého bola otvorená. Pešo sme prechádzali z poschodia na poschodie a hľadali sme byt, v ktorom býva majiteľka zlatníctva. Keď sme ho našli, Marek odtiahol rohožku ďalej od dverí, aby sa nechytili a polial jej okraje benzínom. Dal mi zápalky a ja som to podpálil… Potom sme odtiaľ ušli, nasadli sme do auta a môj brat Juraj nás odviezol domov," opísal realizáciu "výstrahy" 18-ročný Roman.
On i Marek previedčali senát, že o ich pláne vydierať zlatníčku, prvé dni Juraj nič nevedel. Keď mu to povedali, najprv ich vysmial, že sú hlupáci a celý ich výmysel je blbosť… Ukázalo sa však, že vidina ľahko získaných peňazí opantala i jeho. Po podpálení rohožky sa mládenci vrátili domov a už nič nepodnikali. Na druhý deň, presnejšie večer o 20. hod., Marek opäť zatelefonoval zlatníčke a vopred ju upozornil, aby ho neprerušovala. Oznámil jej, že v priebehu hodiny, resp. najneskôr do 22. hod., má priniesť 60 tisíc korún a položiť ich do bedne na smeti, umiestnenej na autobusovej zastávke, kde má konečnú linka č. 18. "Tá pani mi povedala, že ona nekradne, že nemá peniaze… Ja som sa s ňou však ďalej nebavil, zložil som slúchadlo a vyšiel som z búdky, kde na mňa čakali Roman a Juraj. Neskôr, v čase, ktorý som tej panej oznámil, sme sa okolo tej smetnej bedne prechádzali. Aj som do nej nakukol, ale žiadne peniaze v nej neboli," vypovedal Marek.
Neochota majiteľky zlatníctva "vycálovať" vydieračom peniaze, mladých mužov od ich úmyslu neodradila. Marek jej na druhý deň opäť zavolal a upozornil ju, aby peniaze radšej doniesla, lebo inak bude zle… Potom sa na tri dni odmlčali a na štvrtý jej dal Marek ultimátum, že ak do 20.30 hod. požadovaných 60 tisíc nedonesie, podpália jej zlatníctvo… Na Moskovskú ulicu v Košiciach šli pešo. Čakali, či zlatníčka peniaze donesie, alebo nie.
"Prišiel biely Favorit, z ktorého vystúpila nejaká pani. Prešla krížom cez cestu a do smetnej bedne hodila obálku. Keď odišla, chvíľu sme čakali, či neprídu policajti. Potom sme sa išli pozrieť, či sme dobre videli. V bedni bola naozaj obálka… Roman zostal neďaleko strážiť, aby ju niekto nezobral a ja s jeho bratom Jurajom sme šli k bloku po auto ich otca a na ňom sme sa vrátili k bedni. Vystúpil som, vybral som obálku, hodil som ju na zadné sedadlo auta a šli sme k nášmu bloku, kde sme sa mali stretnúť s Romanom. Po chvíli nás spredu zablokovala Felicia a zozadu policajné auto. Muži v uniformách aj v civile nám prikázali vystúpiť. Zaistili nás a predviedli na políciu…" uviedol Marek.
"Ja som robil len šoféra, o ničom som nevedel," bránil sa pred súdom 20-ročný Juraj. "Aj ja som bol vydieraný," argumentoval jeho mladší brat Roman. "Chcel som pomôcť mame, ktorá sa o mňa a mojich dvoch súrodencov stará sama. Zadĺžila sa, musela si zobrať pôžičku…" obhajoval sa mladistvý Marek. Chlapec, ktorý patrí k najlepším študentom na strednej škole, ktorú navštevuje, to myslel úprimne. On i jeho kamaráti, si však neuvedomili závažnosť svojho konania, teda, že skutok, ktorého sa dopustili je trestný čin vydierania. Darmo si sypali popol na hlavu, ľutovali, ba zlatníčke prítomnej na pojednávaní sa aj ospravedlnili, trest ich neminul. Iniciátor nápadu mladistvý Marek, schytal 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka, Roman 10 mesiacov s odkladom na jeden a pol roka a Juraj 6 mesiacov na skúšobnú dobu jedného roka. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
