rakiet, spaľujúcich kvapalné palivo. A aj keď história rakiet ako takých siaha až kamsi do 13. storočia, keď Číňania použili vo vojne s Mongolmi prvé primitívne rakety na tuhé palivo, je história rakiet na kvapalné palivo pomerne mladá. Prvú takúto raketu vypustil totiž práve pred 75 rokmi (presne 16. marca 1926) Američan Robert Hutchings Goddard, ktorého možno spolu s Rusom K.E.Ciolkovským a Nemcom H.Oberthom považovať za jedného zo zakladateľov modernej raketovej techniky a tým aj kozmonautiky.
R.H.Goddard sa narodil v roku 1882 a záujem o rakety prejavil už v roku 1898, teda ako 17-ročný. Svoj prvý krátky článok o kozmickom lete napísal Goddard v roku 1901. Širšiu pozornosť verejnosti vzbudil Goddard po prvý raz v roku 1907, keď ako študent Polytechnického inštitútu Clarkovej univerzity odpálil v suteréne jednej z budov inštitútu malú raketu na tuhé palivo. Vedenie školy malo našťastie pochopenie pre túto "exhibíciu" a experimentujúceho študenta nevyhodilo aj to prispelo ku Goddardovmu rozhodnutie venovať sa profesionálne vývoju raketovej techniky. Z roku 1909 pochádzajú Goddardove poznámky, obsahujúce výpočty raketového pohonua úvahy o výbere vhodných pohonných hmôt, vrátane kvapalných palív.
V roku 1914 boli Goddardovi udelené prvé dva americké patenty, a to jeden na rakety poháňané kvapalným palivom, druhý na dvojstupňovú alebo trojstupňovú raketu na tuhé palivo. Možno podotknúť, že za celý svoj život podal Goddard 214 patentových prihlášok. Goddarda možno považovať za vizionára, ktorý s obľubou tvrdieval, že každú víziu možno považovať za žart, ale len dovtedy, kým ju niekto neuskutoční. V roku 1915 začal Goddard experimentovať (na vlastné náklady) s raketovými motormi na tuhé palivo, pričom veľmi známym sa stal jeho zložitý pokus, dokazujúci schopnosť raketového motora pracovať i vo vákuu. Goddard potom požiadal o finančnú pomoc známu Smithsonian Institution vo Washingtone. Táto inštitúcia uverejnila v roku 1920 dnes už klasickú Goddardovu prácu Metóda dosahovania extrémnych výšok, ktorá sa považuje za jedno zo základných diel raketovej teórie. V závere tejto publikácie naznačil Goddard možnosť letu rakety na Mesiac, pričom pri dopade na mesačný povrch by došlo k výbuchu magnéziovej nálože, takže dopad by bol viditeľný aj zo Zeme. Tento návrh vyvolal veľké kontraverzie v tlači a Goddardovi sa zaň dostalo aj veľa posmechu to na celý život poznačilo jeho vzťah k siedmej veľmoci.
Veľký Goddardov deň nastal 16. marca 1926. V ten deň vypustil Goddard, a to na farme svojej tety v Auburn, prvú raketu na svete, poháňanú kvapalným palivom. Pravda, išlo vskutku o miniatúrnu raketu a ani samotný let nebol z dnešného hľadiska ničím mimoriadnym. Raketa hmotnosti len 4,5 kg spaľovala benzín (okysličovadlom bol kvapalný kyslík) a vzniesla sa do výšky niečo vyše 12 metrov, pričom dopadla asi 55 metrov od miesta štartu. Do roku 1930 odštartovalo na celom svete len päť rakiet na kvapalné palivo a všetky boli dielom dr.Goddarda. Trena podotknúť, že rakety na kvapalné palivo sú konštrukčne oveľa zložitejšie ako rakety na tuhé palivo a pri ich vývoji sa muselo vyriešiť veľa problémov. Tieto problémy súviseli s tým, že mnohé kvapalné palivá a okysličovadlá sú agresívne či jedovaté a ťažko sa s nimi manipuluje, i s tým, že tieto palivá treba plynule dopravovať do spaľovacej komory a zabezpečiť ich dokonalé zmiešavanie s kysličovadlom tak, aby sa dosiahlo stabilné horenie. Na druhej strane treba povedať i to, že pri spaľovaní kvapalných palív sa na jednotku ich hmotnosti uvoľňuje oveľa viac energie než pri spaľovaní tuhých palív, takže rakety môžu byť ľahšie resp. pri rovnakej hmotnosti môžu dosiahnuť vyššiu rýchlosť. Už v roku 1903 navrhol K.E.Ciolkovskij použiť na pohon rakiet kombináciu kvapalného vodíka s kvapalným kyslíkom, pretože práve pri spaľovaní tejto kombinácie paliva a okysličovadla sa uvoľňuje najväčšie množstvo energie. K tejto kombinácii dospel v svojich úvahách aj R.H.Goddard. O znalostiach, intuícii a predvídavosti oboch pionierov raketovej techniky svedčí to, že aj dnes sú pohonnými látkami veľkých kozmických rakiet kvapaný vodík a kvapalný kyslík. Hlavnými motormi amerického raketoplánu sú tri kyslíkovo-vodíkové motory, pričom v odhadzovacej nádrži je pri štarte 530000 litrov kvapalného kyslíka a 1438000 litrov kvapalného vodíka.
Goddard sa vo svojej práci venoval aj spôsobom riadenia rakiet, poháňaných kvapalným palivom. V roku 1932 použil po prvý raz na riadenie rakety riadiace plôšky, umiestnené v prúde spalín a v tom istom roku použil na riadenie letu gyroskopický (zotrvačníkový) riadiaci mechanizmus. Goddard vyvinul aj prvé čerpadlá na dopravu kvapalného paliva do spaľovacej komory a v roku 1937 vypustil prvú raketu, ktorá mala motor uložený na výkyvných závesoch, ovládaných gyroskopmi.
Je istou iróniou osudu, že mnohé Goddardove len experimentálne odskúšané návrhy a myšlienky našli takpovediac "sériové" uplatnenie v nemeckých raketách V-2, použitých v druhej svetovej vojne proti civilným cieľom v Anglicku. Počas uvedenej vojny ponúkol Goddard svoje služby (podobne ako v prvej svetovej vojne) americkému námorníctvu, ktoré ho poverilo vývojom pomocných raketových motorov, uľahčujúcich štart preťažených lietadiel. Dr.R.H.Goddard zomrel 10. augusta 1945, len štyri dni po tom, čo Američania zhodili na Hirošimu prvú atómovú bombu.
Na počesť dr.Goddarda pomenovala americká kozmická agentúra NASA jeho menom centrum kozmických letov v Greenbelte (Goddard Space Flight Center). A ešte jedna zaujímavosť. Pri príležitosti 75. výročia štartu prvej rakety na kvapalné palivo uverejnila americká NASA na internete stručný prehľad o živote a diele dr.Goddarda. Objavuje sa tam aj informácia o tom, že 16. septembra 1959 schválil americký kongres vydanie zlatej medaily na počesť prof.Goddarda. Pravda, táto veta dostala vypadnutím písmenka"d" v anglickom texte skutočne kuriózny význam. Namiesto výrazu "gold medal" (zlatá medaila) čítame totiž na internete výraz "gold meal", čiže "zlaté jedlo". No čo, aj NASA sa môže pomýliť...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
