oživil periodicky sa navracajúce diskusie o podprezentácii ženského stavu v spoločnosti, politike a kdekade. Aj zásluhou sociálneho ministra Magvašiho, ktorý sa zavesil na iniciatívu kolegu Orosza, presadzujúceho novelu volebného zákona.
Magvaši sa rozhodol vlichotiť ženám pri príležitosti MDŽ dosť ortodoxne a neoriginálne: Ak sa otvorí volebný zákon, vyhlásil, SDĽ je pripravená navrhnúť klauzulu o POVINNOM podiele žien na kandidátkach politických strán. Kvóty - nazývajme dieťa pravým menom - nie sú podľa Magvaša "nič diskriminačné voči mužom, ide iba o tzv. pozitívnu diskrimináciu, bežnú aj v demokratických krajinách". Tak čo - otvoríme, okvótujeme.
Vecne sa veľa nedeje. Hlavný razič novely Ladislav Orosz obratom straníckemu kolegovi cez agentúru - ako inak - odkázal - že takéto ustanovenie by bolo v rozpore s ústavou. Máme totiž "široko rozvinutý princíp rovnosti v našej ústave a ten platí aj pre pasívne volebné právo", vysvetlil najsociálnejšimu ministrovi, ktorý si evidentne splietol dobrovoľné obmedzenia v stanovách niektorých bratských socialistických strán s literou zákona. Orosz to údajne vytmavil aj na RR SDĽ, pričom zdôraznil, že ako predkladateľ novely do takej avantúry nepôjde. Takže ďalší legislatívny nonsens nehrozí, okrem iného aj preto, lebo s Oroszom sa stotožnil i druhý predkladateľ Šimko. Navyše v hre je aj fakt, že najskôr nič predkladať ani nebudú, keďže v koalícii existuje principiálna nedohoda na tom základnom - či Slovensko vôbec potrebuje siahať ešte raz do voleného zákona.
Kvótovanie podľa pohlavnej príslušnosti je ako myšlienka staré asi rovnako, ako samotné volebné právo žien. Námet sa stále pripomína aj na Slovensku, cyklicky vždy okolo 8. marca, keď časť mužov v politike cíti pudenie nahrabať nejaké body či - v lepšom prípade - prešmirgľovať zlé svedomie. Nápad ale zatiaľ vždy strašil v o čosi menej streštenej verzii, než akú sa pokúsil prepašovať do novely Magvaši; mnohí by radi predpísali povinné percento žien aspoň do stanov politických strán, či v najhoršom prípade do zvykového práva. A toto už veru nie je cudzie napríklad ani Šimkovi, ktorému sa "páčia pravidlá v niektorých severských krajinách, kde politické strany akceptujú zhruba polovičné rozdelenie populácie a preto kandidátku obsadzujú striedavo mužom a ženou". Podobne zmýšľa aj Orosz a kdekto iný, takže k akejsi sexuálnej revolúcii v politike sa pomaly aj doplazíme. Ale na vlastnú škodu.
Regulovať hoci iba kandidátne listiny podľa pohlavných znakov je totiž bohapusté sociálne inžinierstvo. Je pravda, že niektoré krajiny s demokratickou tradíciou sa k týmto modelom spustili, čo ale nie je argument do rozumnej diskusie. To je potom argument aj skutočnosť, že preborníkom v kvótovaní bolo aj komunistické Československo, odkiaľ si ešte pamätáme "zásadu", že 30 percent parlamentu musia obsadiť ženy. Aj ho obsadili a zdobili rovnako ako vtedajší muži.
Ak Orosz tvrdí, že stanoviť klauzuly zákonom by bolo protiústavné, keďže to demoluje ústavný princíp rovnosti, mal by myšlienkový pochod aj konzekventne dokončiť: Nech sa kvóta vezme odkiaľkoľvek - zo zákona, podzákonnej normy, stanov strany, či z hlavy zostavovateľov kandidátok - princíp rovnosti bude nabúraný vždy, iba z rôzneho zdroja. V zaujímavej polemike okolo sexu v politike, ktorá sa (ako vždy dva-tri týždne po MDŽ) rozťahuje do masy tém, je podstatné čosi iné. Pomýlená a zvrátená je proste premisa, z ktorej vášnivé debaty vytekajú. Všetky úvahy a námety totiž vychádzajú z "axiómy", že na Slovensku (a kdekoľvek) existuje patriarchálny model (to nehovoria iba feministky - viď napr. článok Beňovej v SME 8. marca), a teda že tu funguje akási systémová diskriminácia žien. A keďže tento pablud nikto nespochybňuje - od ľava do prava znie súhlasný mumraj - výsledkom je "úvaha", že štát, politika, spoločnosť, obec, atď. majú túto nerovnosť riešiť špeciálnymi zákonmi a programami. Ako typický príklad sa vždy udávajú nižšie zárobky žien v rovnakých funkciách ako mužov. Nie je problém dokázať, že o žiadnu diskrimináciu nejde, keďže ale máme obmedzenú plochu, dôležitejšie je vysloviť čosi iné: Aj keby šlo o individuálne znevýhodňovanie, odkiaľ sa berie presvedčenie, že toto sa dá riešiť reguláciami a intervenciami štátu či užšieho spoločenstva?! Tie niesli v princípe vždy viac škody ako osohu. S malými výnimkami vždy platí, že každý zásah do prirodzeného behu vecí je obmedzením priestoru občianskej slobody. Aj tých žien, o ktoré tu akože komusi beží.
Peter Magvaši nedávno prehnal vládou materiál s honosným názvom "Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov". Bohužiaľ ho nemyslí vážne - inak by v dokumente predsa nemohol chýbať návrh na vyrovnanie veku odchodov do dôchodku... Teda ak už sa dal na svätý zápas proti diskriminácii...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
