do dňa zaplatenia vo výške 17, 6 percenta a tiež súdne trovy vo výške 100 tisíc korún. A to všetko spolu do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku," vyhlásil samosudca Okresného súdu Košice II.
Týmto verdiktom včera neskoro popoludní zavŕšil súd kauzu, v ktorej lietalo 27 miliónov korún. O uvedenú sumu sa s "odporcom",VSŽ, a. s. Košice, súdila trojica bývalých vrcholových manažérov členov Predstavenstva VSŽ Igor Grega, Viktor Háber a Ľubomír Solár. Kvôli nízkemu veku sa mladí muži zapísali do povedomia verejnosti ako kindermanažment. To, čo im však mnohí, médiá nevynímajúc vyčítali, bola skutočnosť, že na výkon takých náročných funcií nemajú dostatočné skúsenosti. Tlak zvonku bol taký silný, že sa problémom, ktorý mohol naštrbiť imidž spločnosti, začalo zaoberať predstavenstvo a tiež dozorná rada.
"Nepamätám si už presný dátum, ale asi od februára do jesene 1998 som zastával funkciu predsedu Dozornej rady VSŽ Holding, a. s. V tom čase sme zaznamenali narastajúci mediálny tlak na našu obchodnú spoločnosť a tiež tlak zo zahraničia… Záležitosti, ktoré s tým súviseli sme riešili priebežne na zasadnutiach orgánov spoločnosti. Niekedy na jeseň 1998 sa v hoteli Slovan konalo spoločné zasadanie členov Predstavenstva a Dozornej rady VSŽ Holding, a. s. Výsledkom tohto zasadnutia bolo okrem iného i odporúčanie dozornej rady, aby Ľubomír Solár, Viktor Háber a Igor Grega odstúpili z funkcí členov predstavenstva a aby ich nahradili iní, skúsenejší…Oni toto odporúčanie akceptovali a čo sa týka s tým súvisiach následných krokov, resp. vysporiadanie finančných nárokov, tak tie boli v plnej kompetencii predstavenstva spoločnosti," uviedol včera expredseda Dozornej rady VSŽ Holding, a. s., RNDr. Ján Smerek, CSc. Okrem iného zdôraznil, že dozorná rada kontrolovala chod spoločnosti, dávala odporúčania, ale nikdy neprijala také rozhodnutie, ktorým by bola obmedzená právomoc predstavenstva. Na to malo kompetencie len valné zhromaždenie…
Z dokazovania na súde vyplynulo, že po tom, čo sa trojica vrcholových manažérov vzdala členstva v riadiacich orgánoch železiarní, vydal Július Rezeš, vtedajší prezident VSŽ, v zmysle Obchodného zákona, manažérskych zmlúv a stanov predstavenstva pokyn na vypracovanie finančného vysporiadania sa s nimi. Uvedený pokyn realizoval po technickej a administratívnej stránke člen predstavenstva a viceprezident VSŽ Holding, a. s. pre riadenie Ing. Bušša. Ten vysvetlil metodiku zostavenia finančného vyrovnania nasledovne: "Vrcholoví pracovníci manažmentu dostávajú na rozdiel od všetkých ostatných pracovníkov VSŽ počas roku iba tarifnú mzdu, vrátane trinásteho a štrnásteho platu. Až ku koncu roka majú nárok na tzv. bonus, ktorého výška závisí od toho, či boli dosiahnuté predom dohodnuté hospodárske výsledky. Išlo najmä o zisk a náklady… Tri kvartály v roku 1999 dosahovali železiarne pozitívne hospodárske výsledky, na základe ktorých bolo možné predpokladať, že rovnako dobre skončí aj celoročné hodnotenie. Hodnota bonusu, ktorá z neho vyplynula, sa rovnala výške stopercentnej mzdy," ozrejmil svedok okolnosti odmeňovania na jednom z troch pojednávaní.
Ing. Bušša tiež uviedol, že na základe uvedených skutočností, každý z odchádzajúcich členov predstavenstva mal nárok na 13 miliónov tristotisíc korún. S odôvodnením, že trojica vrcholových manažérov nepracovala v týchto funkciách celý rok, im vtedajší prezident VSŽ Július Rezeš uvedenú sumu zredukoval na 9 miliónov…Tučné odmeny, resp. odstupné, boli na všetkých stupňoch nielen schválené, ale dokonca i zdanené, avšak k ich vyplateniu nedošlo. Zastavili ho noví členovia dozornej rady Ladislav Drabik a Gabriel Eichler.
A to bol dôvod, prečo sa uvedenou kauzou musel zaoberať súd. Včerajšie záverečné kolo patrilo téměř výlučne právnikom. Zástupca "navrhovateľov" (Gregu, Hábera, Solára) si to obrazne povedané rozdával s právnym zástupcom "odporcu" (VSŽ, a. s.). Oháňali sa paragrafmi, citovali zo zmlúv, z Obchoného zákona i zo stanov predstavenstva... Problém bol však v tom, že jedna i druhá strana si jednotlivé ustanovenia vysvetľovala po svojom. Reč sa krútila najmä okolo kompetencií. Prvý z právnikov tvrdil, "že dvaja členovia predstavenstva (Rezeš a Bušša) boli kompetentní rozhodnúť o finančnom vysporiadaní odstupujúcich členov predstavenstva a že tak urobili na základe platne uzavretých zmlúv a stanov spoločnosti, v súlade so zákonom". Právny zástupca odporcu zastával názor, "že rozhodnúť malo predstavenstvo ako kolektívny orgán, teda, všetkých šesť členov predstavenstva, rozhodne nie dvaja...".
Rozhodnúť, na čej strane je pravda, bolo úlohou súdu. Ten na základe vykonaného dokazovania a listinných dôkazov dospel k záveru, že Igor Grega, Viktor Háber a Ľubomír Solár majú právny nárok na vyplatenie deväťmiliónového odstupného, úrokov z omeškania a tiež súdnych trov. Zástupca odporcu sa proti verdiktu odvolal a súčasne vzniesol i námietku nedodržania procesného postupu zo strany sudcu. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
