strhujúcom dianí na ihrisku (je u nás vôbec také?) povedať čosi, čo má hlavu aj pätu. Útržkovité a prerývané vety dokážu novinári na tlačovkách pochopiť, aj niektoré menšie lapsusy, ktoré v rozrušení a rýchlosti vykĺznu z úst. Nezriedka sme však svedkami nepochopiteľných verbálnych skvostov. Napríklad v tom, ako kormidelníci obhajujú úroveň zápasu, ktorý mal vraj výborný priebeh a divák sa iste nenudil, pričom zástupcovia médií nestačia otvárať ústa od údivu a fanúšikovi sa ježia vlasy na hlave. Minulý týždeň zase údiv vyvolalo konštatovanie lodivoda Ružomberka Róberta Paldana po hladkom triumfe jeho zverencov (5:1) na ihrisku treťoligového Žiaru nad Hronom v prvom semifinálovom stretnutí Slovenského pohára. Vraj súper je húževnatý a v odvete si treba dať naňho pozor. Nuž, zbohom, ak sa má superligista triasť pred trpaslíkom! Podobných bonmotov by sme našli habadej. A nadobúdame silný dojem, že už nemôže ísť o náhodu, ale úmysel. Lodivodi chvália preto aj keď neopodstatnene aby ešte viac zdôraznili úspech a prihriali polievočku nielen sebe , ale i hráčom. Akonáhle by zvolili opačný prístup, išli by vlastne proti sebe, lebo by im to mohol niekto neskôr zrátať a vytiahnuť ako tromf proti nim, keď sa bude lámať chlieb pri odvolaní či predlžovaní zmluvy. Dôležité sú nielen body, ale i omáčka okolo nich, no nie? Chvála je vlastne obranným štítom proti kritike, hoci tá by bola skôr namieste za predvedenú hru. Tréner sa ozbrojí pozitívnymi reakciami i na adresu súpera, aby tak väčšmi zdôraznil náročnosť boja a priam heroický triumf. Slová, slová, slová. Tie za nič nemôžu, sú len deťmi nezodpovedných otcov, ktorí robia medvediu službu futbalu a fanúšika stavajú do idiotskej pozície.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.