Manželka študuje na vysokej škole v Košiciach, takže to máme pestré," rozhovoril sa včera cestou zo Stropkova do Žiliny futbalista Ľubomír Reiter (na fotografii v žltom). To, prečo sme ho vyhľadali cez mobil, bol prostý hetrik v uplynulom marssuperligovom stretnutí s Ružomberkom. "V tomto ročníku som už raz predtým skóroval v jednom zápase tri razy. Bolo to na ihrisku v Petržalke v jeseni, keď sme vyhrali 4:2. V najvyššej súťaži sa mi to predtým nikdy nepodarilo, hoci sa v nej pohybujem niekoľko rokov. Ešte ako dorastenec vo farbách Tesly som skóroval aj viackrát, taktiež v prípravných dueloch, ale majstrák v superlige to je celkom iné," rozhovoril sa Ľuboš. Svoje góly venoval manželke a synčekovi, osem a polmesačnému Mariovi.

Zaujímavé je, že Reiter zaokrúhlil počet svojich zápisov v najvyššej súťaži na dvadsaťpäť. "Takže mám malé jubileum a vôbec neuvažujem, akú métu by som chcel prekonať. Pre mňa sú teraz dôležité bodové úlovky nášho mužstva, aby sme sa nemuseli zachraňovať." Pod Dubňom tento stropkovský odchovanec pôsobí tretiu sezónu. Predtým hral aj za Prešov, odkiaľ najprv v žilinskom kolektíve hosťoval, neskôr tam odišiel na prestup. "Mám 26rokov a v tejto chvíli neviem povedať, čo bude po vypršaní zmluvy. Či zostanem alebo sa vyberiem niekde inde." Čo tak vrátiť sa späť do rodného regiónu? "A viete, že by to bolo zaujímavé! Určite mi je východ najbližší, mám k nemu citový vzťah. Niežeby som si nezvykol na stredné Slovensko, ale doma je doma."

Obrátili sme list a vrátili sme sa ku gólom a futbalovej realite. Ľuboš okamžite vymenoval spoluhráčov, ktorí mu najčastejšie servírujú gólové prihrávky. "Je to zásluha Mareka Mintála, Plavníka, Trhančíka. To sú chlapci, ktorí vedia, čo potrebujem." Voľakedy, keď prestúpil zo Šariša do MŠK, tak mu herný štýl v novom pôsobisku viac vyhovoval než spôsob, ktorý forsíroval Tatran. "Momentálne to ale neviem posúdiť, možno by som si lepšie zvykol na prešovský futbal," zasmial sa. Okamžite vyrukoval aj s tým, ktorý zásah mu utkvie na celý život v pamäti. "Ešte v zeleno-bielom drese v mojom premiérovom vystúpení na Interi som dal gól, ktorý bol pre mňa zvlášť cenný a symbolický. Aj na druhý rok zase na Pasienkoch som ľavačkou vari z 20 metrov napálil loptu presne, že brankár nemal šancu. To sú príjemné spomienky." Inak, nemá takého gólmana, ktorý vie lepšie než iní kaziť mu radosť v koncovke. "Všetci sú dobrí a vedia pochytať šance." Zato s obrancami je to iné, niektorí mu strpčujú poriadne život. "Chcete aj meno? Nuž, napríklad Rasťo Ďorď práve z Prešova ma vie otráviť a poriadne prikryť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.