Takže: nech koalícia a jej výkon vyzerajú dnes zo žabej perspektívy veľmi šeredne, naša šírošíra garnitúra môže napokon ešte bilancovať s vysoko vztýčenou hlavou.
Okrem toho, že v zreteľných kontúrach nám "hrozí" dlhodobý ekonomický rast, hodnotenie môže do príjemného plusu otočiť najmä integračná karta. Pre Slovensko, a teda aj koalíciu, by bolo obrovským bonusom, ak dvojitý ťah na EU a NATO tento rok úspešne zavŕšime aspoň po jednej línii. Isteže sa z papierovej pozvánky hneď nenajeme - už strednodobý profit, ktorého sa vospolok dožijeme, bude ale nevyčísliteľný. A veru dokonca ešte aj v tých kalóriách.
Summa summarum - ak sa Dzurindovi a spol. podarí Slovensko dotiahnuť k EU alebo NATO do takej blízkosti, že proces by bol vratný už iba vyloženou sabotážou akejsi ďalšej garnitúry, tak táto koalícia už de facto NEMÔŽE ODÍSŤ AKO NEÚSPEŠNÁ. Taká je realita slobodného sveta: Do členskej krajiny NATO či EU prosperita, akú dnes očakávame priamo od skutkov vlády, skôr-neskôr dorazí nezávisle na tom, čo tá-ktorá vláda vyčíňa. Napríklad hoci aj Dzurindova; je na najlepšej ceste pokakať reformu verejnej správy (a tým aj rýchly postup do EU), ak sa ale "zahojí" na NATO, bude mať ešte aj nadrobené.
Preto nech už rôzne integračné hlásenia a oznamy vyzerajú poriadne formalisticky, taká je správna perspektíva, z ktorej si ich musíme všímať. Platí to aj pre poslednú misiu trojice významných poslancov NR SR v Británii, kde sa vybrali - podľa vlastných slov - "lobovať" za vstup SR do NATO. Šebej, Palko a Weiss, traja predsedovia integračne najdôležitejších výborov NR, tým pokračovali v realizácii hlavnej úlohy materiálu zvaného "Stratégia postupu SR voči zahraničiu s cieľom dosiahnuť členstvo v NATO". Pointou snaženia je, že popri hromade "domácich úloh", najmä v súvislosti so stavom armády, ťažisko rozhodovania leží mimo Slovenska. Ak s ideou rozširovania nespriatelime politické elity rozhodujúcich členských štátov, domáce úsilie a plnenie lekcií, ktoré sme si udelili spoločne s centrálou v Bruseli, bude veru zbytočné. Aktivity, ktoré Šebej a spol. vyvinuli v Londýne (a nachystané sú mnohé ďalšie), síce nie sú také spektakulárne ako rinčanie plechu okolo reformy verejnej správy, majú však porovnateľnú politickú kalibráciu. Toto je veľmi dôležité povedať.
Súvislosti sú, samozrejme, členitejšie. Do žalúdka týchto "kontaktotvorných" rokovaní nevidieť. Dá sa iba tušiť, že v konkrétnom prípade Británie ide o mimoriadne citlivé nadháňanie "advokátov Slovenska" (to je výraz priamo zo Stratégie...). Je neverejným tajomstvom, že práve Londýn (presnejšie vplyvné britské podnikateľské kruhy) má otvorený záujem na tom, aby sme letecký park napokon modernizovali cestou nákupu podzvukových stíhačiek. Toto, mimochodom, dala svojim partnerom priamo v Blave nedávno najavo barónka Symons, štátna tajomníčka obrany v Blairovej vláde. A veru British Aerospace, či už sám, alebo v konzorciu so švédskym SAAB-om, by bol zaručene jedným z favoritov prípadného tendra. Možnosti slovenského daňového poplatníka sú však drasticky obmedzené. Na stranej druhej samotné členstvo v NATO (nehľadiac na sľubované "offset" programy) finančné obete raz zaiste nahradí - iba v investíciách zahraničného kapitálu.
Všetci naši vyjednávači a "lobisti" sa takto pohybujú v nesmierne chúlostivom teréne. Odhliadnuc od "ficoidných" ohováračiek (KDH sa s ním už ide súdiť, keďže obvinil celé hnutie, že presadzuje nákupy kvôli províziám do straníckej kasy). Pritom v NATO ako organizácii je pohľad na účelnosť masívnych akvizícií do vzdušných síl iný, ako v jednotlivých metropolách aliancie, z ktorých mnohé vidia v prezbrojovaní nových členských krajín predovšetkým svoj vlastný biznis. Centrála v Bruseli je k nákladným projektom hlboko skeptická a doslova prízvukuje, aby sme prezbrojovali v "súlade s finančnými možnosťami".
Palko po návrate referoval, že "pre NATO by bolo neúspechom neprijať žiadneho kandidáta". A Šebej pridupľoval vierou, že "Slovensko bude vo všetkých scenároch rozširovania NATO". Pokiaľ nad Palkovým tvrdením sa môžeme pousmiať, František Šebej je v slovenskej politike vskutku ten jeden, ktorého tárať ešte nechytili. Ak už tento verí, kauza určite nie je beznádejná. Popri lobovaní, plnení domácich kritérií a pripravovanej Dzurindovej kampani však bude ešte prioritné aj to, aby sme sa v honbe za hviezdou neblamovali záväzkami, ktoré potom z rozpočtových dôvodov nedokážeme splniť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
