Mihálik boli u našich severných susedov podporiť vydanie svojho debutového albumu. Po dvoch singloch, na ktoré tamojšie publikum zareagovalo nadmieru dobre, sa chalanom z Nocadeň podaril historický kúsok. Po tom, čo si už každý hudobne rozhľadený človek na Slovensku pospevuje repertoár ich CD-čka, sa podobnou cestou pomaly, ale iste i vďaka výdatnej pomoci poľskej pobočky vydavateľstva BMG, uberajú aj naši poľskí susedia. Preraziť v rodnej reči na zahraničnom trhu sa veru slovenskej skupine pozrúc do minulosti ešte nepodarilo. O úspechu Nocadeň svedčia štyri úspešné koncerty v mestách Chelm, Lodž, Bialystok a vo Varšave. Ale viac už spevák Rasťo a bubeník Peťo, ktorí sa prišli podeliť o svoje čerstvé dojmy.

Sú to už tri dni, čo ste sa vrátili zo svojej poľskej výpravy, ako ju s odstupom času hodnotíte?

Rasťo: "Ešte stále prežívame eufóriu a osobne to hodnotím na jednotku s milión hviezdičkami. Zažili sme desať krásnych dní a verím, že nezostane len pri nich. Máme už pozvania na ďalšie koncerty, zdá sa, že v máji sa do Poľska vrátime opäť."

Peťo: "Och, Bože, vráť ma do Poľska, prosím ťa, vráť ma do Poľska! Rasťo možno prežíva eufóriu, ja traumu. Strašne sa mi totiž páči, ako Poliaci v hudobnom biznise uvažujú a pracujú. Keď to porovnám s tým, čo sa deje tu, je mi zle."

V čom je taký očividný rozdiel?

Peťo: "Pracovitosť, snaha, chuť robiť ozajstnú muziku, ktorú navyše robiť vedia. Nehovoriac o tamojších možnostiach trhu, ktorý je osemkrát väčší ako u nás."

Rasťo: "Za zmienku stojí i hudobná rozhľadenosť Poliakov a množstvo domácich hudobných produktov, ktoré sa však navzájom nevnímajú ako konkurencia. Nie ako u nás, kde je to zúfalo malé, každý si všetko závidí, kvôli čomu tu panujú iskrivé vzťahy medzi hudobníkmi. V Poľsku sme cítili veľmi priateľskú atmosféru. Ak raz niečo dokážete, vedia si vás vážiť."

Aká bola odozva fanúšikov na koncertoch?

Rasťo: "Na každom koncerte sa ich nazbieralo tak 300-400 a boli normálne pripravení, poznali naše skladby, spievali s nami. Odozva bola vynikajúca, vrelá, ľudia sa skvele bavili. Keď sme odchádzali z posledného koncertu, fanúšikovia nás zastavili a povedali, že sa máme rýchlo vrátiť, lebo sa máme kde vrátiť. To hovorí za všetko. Aj teraz pred chvíľou mi na mobil volala jedna poľská fanynka. Máme ich kopec a veľmi pekných."

Peťo: "To môžem potvrdiť, keby klamal, červenal by som sa."

Čo poľské médiá a ich reakcia na to, že ste zo Slovenska?

Peťo: "Našu scénu nepoznajú, preto privítali možnosť sa s nami zoznámiť a musím povedať, že veľmi pozitívne. Absolvovali sme množstvo rozhovorov v časopisoch, rádiách i telke. Ani ich nenapadlo brať nás ako konkurenciu ich hudbe. Povedia, dobre, buďte si populárni a čo má byť? Do kapusty nám v živote nevleziete. Poliaci sú zvyknutí kupovať si CD-čka a kým si ich kupujú, ostatné kapely nemajú problém."

Rasťo: "Napríklad skupina, ktorú sme predskakovali, Myslovitz, patrí medzi poľské hviezdy, nás nechala pozdravovať a veľmi sa ospravedlňovala, že sa nemohla prísť pozrieť na naše vystúpenie, pričom nevylúčila ďalšiu spoluprácu. Na náš varšavský koncert sa tiež prišiel pozrieť istý vychytený poľský producent, ktorý bol z nás veľmi prekvapený a otvorený nám do budúcnosti pomôcť."

Zážitky?

Peťo: "Je ich veľa, ešte ich nemám potriedené. Ale napríklad, po prvýkrát v živote som videl striptíz a to ma celkom zaujalo (smiech). No a ešte som si podržal mikrofón prestížnej televíznej stanice Viva - čo bol môj sen."

Rasťo: "Raz v noci sme autom cúvali v jednosmerke, na čo nás zastavili policajti. Už sme sa videli, ako im platíme asi 3000-korunovú pokutu. Začali sme argumentovať tým, že sme muzikanti a hráme ako predkapela spomenutých Myslovitz. Predstavte si, zabralo to, policajti chytili rešpekt a my sme zrazu z celej situácie vykĺzli."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.