košický tím 5. miestom po základnej časti naplnil predsezónny cieľ klubu. Po ukončení účinkovania v tomto ročníku najvyššej súťaže nastal čas hodnotenia. Aby bol pohľad na výkony mužstva komplexný, príležitosť na hodnotiace slová sme poskytli najpovolanejším zástupcom hráčskeho trénerského i funkcionárskeho tábora HC.

Košické mužstvo z postu hlavného trénera viedol skúsený a uznávaný odborník Ján Selvek, s ktorým sme si dali 'rande' v jeho pracovni na zimnom štadióne.

Pán Selvek, v slávnejšej minulosti figurovali v košickom kádri zvučné mená. Tentoraz bol tím zložený zväčša z extraligových novicov. Ako vám chutila trénerska práca s mladým kádrom?

"Tak, mladí hráči boli niekedy nervózni z nás, že od nich veľa chceme a my zase z nich, pretože si myslíme, že im to ide pomaly. Jedno je však isté, za každej éry sme v lete trénovali a aj táto sezóna nám ukázala, že absolvovanie letnej prípravy je potrebné i pre starších hráčov."

Úvod sezóny bol vydarený, prakticky neznámi hráči dokázali zdolať aj oveľa skúsenejšie mužstvá.

"Niektoré tímy, ktoré majú vo svojom strede starších hráčov, sa do pohody dostávali iba postupne, kým my sme hrali od prvého duelu stále na sto percent. Mali sme dobrú sériu, ale napríklad aj po vianočných sviatkoch sme najprv vyhrali 4:3 v Martine. Potom však prišiel Mikuláš, nešťastne sa doma prehralo o gól a nasledovala šnúra šiestich-siedmich zápasov bez víťazstva. Takému mužstvu, aké bolo to naše, sa však i to môže stať."

Veru, po Novom roku prišla spomínaná séria prehier.

"Prehrali sme pár zápasov a dostavila sa nervozita. Bolo to však pochopiteľné, pretože Poprad, Slovan, či Zvolen disponovali oveľa lepšími kádrami. Našou povinnosťou bolo akurát porážať Martin a Mikuláš, i keď ani tí nehrali zle. Ak sa nám teda raz za čas nepodaril nejaký zázračný výsledok so silnejšími, zlá séria bola hneď na svete."

Váš spätný pohľad na play-off?

"Som dosť nešťastný, pretože v Poprade sme viedli 2:0 a tu boli v treťom zápase Podtatranci pod trvalým tlakom Urobili sme však individuálne chyby a zahodili fúru gólových možností."

Najväčším problémom bolo práve nepremieňanie šancí, vaši strelci zlyhávali aj v stopercentných príležitostiach.

"Nemajú ešte potrebnú silu a techniku streľby. Sledujeme to. Je to dané aj váhou, keď má totiž niekto o desať kíl viac, vyvinie väčšiu silu, my sme takýchto robustnejších hráčov nemali."

Absolútne sa vám nedarilo ani v presilovkách, hráči si v nich nedokázali vytvoriť potrebný tlak. Bola chyba v tom, že obrancovia nevedeli potiahnúť puk do útočného pásma, prípadne presne rozohrať presilovkovú akciu?

"Presne tak. Obrancovia niekedy mali ťažkosti s prihrávkou a najmä slabo a nepresne strieľali, takže neboli príležitosti ani na tečovanie. Nás to tiež mrzelo, veľa sme presilovky nacvičovali, ale v nich rozhoduje technická zdatnosť všetkých hráčov a tú naši zverenci ešte nemali. V presilovke na nich ešte zvlášť doľahla i nervozita, pretože od nich každý v početnej výhode očakával góly a oni ich nedávali."

Skvelým spôsobom vhupol do súťaže Ľubomír Sabol, svojho času dokonca viedol tabuľku extraligových strelcov a dostal i príležitosť v reprezentačnom áčku. Po Novom roku to však nešlo už ani jemu, hoci sa napokon stal najlepším košickým kanonierom.

"Po Novom roku prestali strieľať všetci útočníci, dostali sa do akéhosi kŕča a dávali strašne málo gólov. Jediný Sabol sa dostal cez 20 gólov a tu niekde je príčina, že sme na tom neboli tabuľkovo ešte lepšie."

Má Sabol na to, aby v budúcnosti prevzal rolu ťahúňa tímu?

"Majú na to viacerí hráči. Ja som však hovoril už na začiatku sezóny, že my nemôžeme chcieť od našich hráčov hneď zázraky. Zoberme si takého Šechného. Ja som ho mal svojho času v Michalovciach, kde sme ho už chceli z kádra pustiť preč a postupom času za tri-štyri roky sa vypracoval na jedného z najlepších. To isté Vorobel či Bača. Nie je také jednoduché, aby hráči hrali dobre zo dňa na deň. Postupom času, rokmi im pribudne aj potrebná svalová hmota a myslím si, že je tu veľa chlapcov, o ktorých ešte budeme počuť."

Čo ste najviac vyčítali útočníkom?

"Niekedy zlé riešenie situácií. My zo striedačky by sme to riešili úplne ináč. Povedzme v Mikuláši sme išli päťkrát traja na dvoch alebo dvaja na jedného a nedali sme gól. Aj na tréningu, všetci vidíme, že hráč bude nahrávať a on to urobí. Chýba ľstivosť, to čo ukážu, to aj urobia. Skúsený borec prv naznačí, počká, čo urobí súper a realizuje až druhú alebo tretiu svoju myšlienku. Ja hovorím: dobrý šachista vie pätnásť ťahov dopredu, kým naši chlapci zatiaľ iba jeden, dva. Musíme počkať, kým budú vedieť aspoň desať."

Pri prečísleniach sa na hokejky lepila i nervozita.

"Určite. Všetci by to chceli urobiť dobre, ale nie stále to vyjde tak, ako si to aj oni sami predstavujú. Keď to potom vidia na videozázname, neveria, že to mohli tak urobiť, ale taká je pravda."

Kto vás teda v ofenzíve najviac uspokojol a kto sklamal?

"Do polovičky súťaže ma uspokojili Sabol a Ihnačák, za nimi však bola strelecká medzera. Kmiť by mal dať za sezónu viac gólov ako desať. Segľa ich dal sedem. Má už dvadsaťpäť rokov, takže sme od neho tiež čakali viac. Takisto od Kövéra, ale ten mal toľko zranení, že sa niekedy pýtam, či nemá svaly z papiera. Ďalší chlapci sú v kádri iba prvú sezónu, tí ešte iba začínali stabilne hrávať. Na budúci rok však od nich čakáme znova zlepšenie o jeden krok."

Obrancovia?

"Robili najmä indivividuálne chyby. Nepokryli pred bránkou hráčov, nechali sa vylákať a podobne. Dávali aj veľmi málo gólov, ani jeden neprekročil desaťgólovú hranicu. Keď si ich vezmeme menovite, Nádašdimu vytýkame akurát to, že mal veľa vyšších trestov. Očakávame od neho, že bude v ďalšej sezóne výraznou oporou, pretože má prihrávku i streľbu. Vyskočil nám Slovák, ktorý v 18 rokoch splnil naše predstavy. Fabián je hendikepovaný výškou. Viac sme čakali od Topoliho a ja osobne i od Vantrobu. Ten bol po príchode do mužstva trošku vyplašený, dúfame teda, že v budúcej sezóne to bude lepšie. O Šterbáka nemal nikto záujem, my sme ho zobrali a vcelku sa vypracoval. Ak si dá ešte viac povedať, pôjde mu to aj lepšie. Kvalitnejšie výkony by mal podávať Valentín. Veľmi príjemným prekvapením pre mňa bol Jožo Lukáč. V druhej časti súťaže prišiel do tímu z juniorky a vybudoval si stabilný flek v mužstve. A nebola to žiadna protekcia."

Brankárskou jednotkou bol Martin Klempa, príležitosť však dostal aj mladý Ivan Fedor.

"Tým, že sme dávali málo gólov, mal sťaženú pozíciu aj Klempa, hoci keď chytal, tak nás podržal. Splnil to, čo sme od neho vyžadovali. Sľubujeme si, že v budúcnosti bude oporou Fedor. Oproti Klempovi má jednu veľkú výhodu, že je vysoký. Dnes je totiž taký trend, brankár by mal byť vyšší a urobiť si poriadok v bránkovisku. Na ďalší rok chceme preto Fedora pustiť na vojnu, aby pravidelne chytával. Vrátiť z hosťovania v Spišskej Novej Vsi by sa mal Sopko, ktorý by mal byť v ďalšom ročníku našou dvojkou. Po sezóne uvidíme, ako sa Fedor na hosťovaní vypracuje a či sa uchytí Sopko." "

Okrem odchovancov prišla do mužstva aj trojica z iných klubov - útočník Koleda zo Žiliny a obrancovia Vantroba zo Sp. Novej Vsi a Skokan z Popradu.

"Koleda prišiel trošku nervózny, chcel sa presadiť. Niektoré veci sme mu vyčítali, ale keďže je v tíme nový a extraligu hrá iba prvý rok, sme s ním vcelku spokojní. Vantroba by chcel hrať až veľmi dobre a z prílišnej snahy robí občas také chyby, ktoré by nemusel. Najviac mu vyčítame prihrávku. Skokan je mladý chlapec, ale čakali sme od neho viac."

V sezóne ste si predovšetkým vyskúšali vlastných odchovancov. Do karát vám zahralo to, že sa z ligy nevypadávalo, takže ste si mohli dovoliť vsadiť na mladých, aby tí získali extraligové ostrohy, ktoré v budúcnosti zúročia.

"Určite. Naplno sme to využili snáď iba my a Trenčín. Slovan chcel hrať o titul, mladým dal málo šancí, Zvolen to isté. Príliv mladých do ligy nebol až taký, ako sa čakalo, každý bojoval, nikto nechcel ostať posledný."

Čo vám sezóna ukázala s výhľadom do budúcnosti?

"Potrebujeme aspoň jedného beka na presilovky, hoci Nádašdi a Slovák by pri početnej výhode tiež mali čosi vymyslieť. Ak zoženieme ešte jedného obrancu, bude to stačiť. Ak totiž chceme niekoho nového, niekoho musíme aj poslať preč a to nie je jednoduché. Pre trénera je ťažké povedať niekomu: ďakujeme ti a dovidenia, ale dvom-trom obrancom i útočníkom to povedať budeme musieť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.