samých mladíkov. "Cítil som sa medzi nimi veľmi dobre," pochvaľuje si Miro. Jeho hodnotenie extraligového ročníka vyznieva takto: "Cieľ umiestniť sa do piateho miesta sme splnili, škoda, že sme v play off vypadli už v prvom kole. Poprad mal však skúsenejšie mužstvo a to rozhodlo." Nebyť šnúry prehier po Novom roku, mohli východniari získať v základnej časti aj viac bodov. "Boli sme vtedy v nejakej kríze, mužstvo asi bolo unavené. Na konci sezóny sme sa však dostali opäť do pohody a dokázali sme uhrať piate miesto."
Ihnačáka si v Košiciach nechali nadarmo, práve on mal byť vodcom a ťahúňom mladého kolektívu. Túto úlohu aj plnil a išiel skutočne príkladom, veď v kanadskom bodovaní bol spomedzi oranžovo-čiernych v tejto sezóne najlepší. Popradčania, súper Košičanov v play-off, dobre vedeli odkiaľ im hrozí nebezpečenstvo a vo vyraďovacích bojoch nasadili na kapitána HC osobku.
"Už som sa s tým počas svojej kariéry stretol aj predtým. Bola to taktika Popradčanov, nedalo sa nič robiť. Roman Tomas ma strážil dobre." A čo Miro svojim spoluhráčom počas sezóny najviac vyčítal? "Na to, aby vytýkali chyby, sú predovšetkým tréneri. Podľa mňa záleží iba na chlapcoch. Ak sa majú zlepšovať aj naďalej, v prvom rade musia chcieť." Nedalo nám a vyzvedali sme, či starý harcovník musel z pozície kapitána často v kabíne aj zvyšovať hlas. "Chlapcov bolo potrebné občas povzbudiť a občas i 'zjazdiť', aby ešte viac pridalii a išli v každom zápase na sto percent." V drvivej väčšine zápasov nastupovali po Ihnačákovom boku v jedenej útočnej formácii Ľubo Sabol a Martin Drotár. "Obaja sú šikovní, majú veľa pred sebou. Musia len veľa trénovať, ak sa chcú presadiť a hrať na špičkovej úrovni u nás, či v zahraničných ligách."
V polovici februára oslávil 'Ignác' už svoje tridsiatedeviate narodeniny. V tomto veku už telo znáša náročnú pravidelnú zápasovú či tréningovú záťaž ťažšie, pocítil to i krídelník HC. "V niektorých zápasoch ma tréneri nechali oddychovať, čo mi dosť pomohlo. Hrával som totiž viac, než po iné roky, bol som viac vyťažený. Stačia však dva-tri týždne oddychu a budem zase v poriadku." Do hokejového dôchodku sa pamätník slávnejších košických časov ešte nechystá. Pojde to teda i o rok? "Ja dúfam, že áno. Ak Košičania budú chcieť, aby som ešte rok za nich hral, rád zostanem."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
