medzi lokality s najväčším počtom objektov drobnej sakrálnej architektúry.
Ak sa vyberiete v ktorúkoľvek svetovú stranu od gréckokatolíckeho kostola v Závadke, takmer na každom kroku nájdete kríž. V minulosti bol taký zvyk, že tieto objekty sa vztyčovali pri cestách vedúcich z dediny, ale aj na rozličných miestach chotára, na medziach, na hraniciach pozemkov, na okrajoch lesov a lúk. Boli ukazovateľmi cesty, dobrými orientačnými bodmi, svedkami obývaných, civilizovaných častí krajiny. Neobvyklé miesto dostali tie kríže, ktoré boli postavené na mieste tragického nešťastia, stoja preto na skaliskách, na strmých útesoch, nad roklinami a priepasťami. Dnes k nim už nevedú takmer žiadne cesty, ale miestni ľudia si dobre pamätajú na akú počesť boli postavené. Asi 1 km juhovýchodne od kostola sa po chodníku dostaneme k horskému pasienku s miestnym názvom Kostkovy veršok, kde stojí malý liatinový krížik pripomínajúci smutnú udalosť. Odohrala sa takmer pred sto rokmi. Vyhasol tu život mladého človeka, ktorého úmyselne zastrelil hájnik. Ten síce vykonal svoju povinnosť, lebo zabil pytliaka, ale bol to iba chlapec, obecný pastier a iste ho k úlovku dohnal hlad a strádanie. Aj povesť hovorí, že jeho matka bola vdova, ktorá sa musela postarať o svoje malé deti. Podľa rozprávania bol hájnik potrestaný, do konca života trpel duševnou chorobou.
Ak pokračujeme po poľnej ceste ďalej na juhovýchod, asi 500 m od tohoto pamätníka nájdeme medzi urastenými smrekmi na mieste s názvom Smerečina stáť menší betónový krížik. Venovala ho rodina svojmu otcovi a postavila na toto miesto preto, aby navždy okoloidúcim pripomínal, že im blesk usmrtil drahého človeka..
Závadčania postavili najviac krížov z dreva. Bol to materiál, ktorý im poskytovali okolité lesy. Vyberalo sa drevo z duba, jedle a červeného smreka. Kríže zhotovovali tesári alebo rezbári samoukovia. Do bodu, kde sa krížili obidve ramená, sa upevňovalo telo Krista. Bol to Spasiteľ namaľovaný na plechu. Má mnoho podôb, lebo k dispozícii bolo vždy niekoľko druhov šablón. Telo sa natieralo jemnými farbami, bederná rúška bola modrá alebo biela, vlasy, fúzy a obrvy hnedé a tŕňová koruna zelená. Pekný kríž tohoto druhu je postavený pri štátnej ceste vedúcej zo Závadky do Nálepkova, ktorému sa hovorí Stražňica. Upúta nás na ňom jeho takmer štvormetrová výška. Ukrižovaný má tŕňovú korunu na hlave spletenú zo suchých konárikov. Kríž postavili iba nedávno a neveľkú čistinku si zvolili preto, lebo práve tu ťažký strom privalil muža, ktorý smrteľnému zraneniu podľahol.
Závadčania majú veľký chotár a v ňom takmer dve desiatky krížov. Medzi nimi korunujú dve kaplnky, jedna na nižnom konci dediny, druhú si postavili na mieste s názvom na Hure, je zasvätená svätému Jánovi evanjelistovi. Dostaneme sa k nej skratkou z dediny poľnou cestou okolo vodojemu. Je od nej prekrásny pohľad na okolitú prírodu, ktorú v diaľke ohraničujú vrcholky tatranských končiarov.
Autor: PhDr. Klaudia Buganová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
