si to v prvom rade robotníci, druhú paľbu musia odraziť pracovníci Správy mestskej zelene (SMZ). Na jar a na jeseň je to najčastejší dôvod na kontakty s občanmi.
"Orezy a výruby sú najháklivejším problémom tohto obdobia. Občania, ktorým na nižších poschodiach stromy tienia, píšu petície a žiadajú výruby. Tí, ktorí bývajú hore, proti výrubom protestujú," hovorí riaditeľ Správy mestskej zelene František Tampl. "Nič nerobíme svojvoľne a tobôž nie štýlom vandalizmu a barbarstva, čo sú výrazy, ktorými nás urážajú ľudia až tak, že by to mohlo byť predmetom súdneho sporu. Už som vydal pokyn, aby sa osočujúce telefonáty nahrávali. Občana upozorníme, že rozhovor nahrávame a ak napriek tomu použije dehonestujúci slovník, budeme ho nútení žalovať, pretože to, čo sa deje, je v niektorých prípadoch neúnosné."
V prvej fáze ozeleňovania sídlisk sa používali krátkoveké rýchlorastúce dreviny, ktoré sa mali podsádzať dlhovekými drevinami. Niekde sa to robilo, niekde nie. V 70. a 80. rokoch sa pretekali predsedovia ObNV, kto vysadí viac stromov v Akcii Z. Nakupovali a sadili sa nad inžinierske siete, kanály. Dnes tieto stromy robia problémy. Každá inžinierska sieť má svoje ochranné pásmo. Keby záhradníci akceptovali všetky, museli by stromy sadiť do chodníka a do vozovky. "Snažíme sa robiť kompromisy, ale problémy sú hlavne s kanalizáciou, ktorá dožíva. Použitý materiál prešiel svojou životnosťou, pchajú sa do neho korene. Potrubia treba vyhodiť, vymeniť, prečistiť."
Ďalším problémom je druhová skladba. Do stromoradí sa sadili nevhodné druhy, hlavne v historickom jadra mesta. "Napríklad javorovce jaseňolisté, ktoré sú vysadené aj na Hlinkovej ulici, sú typické tým, že sa váľajú do komunikácie. Budeme ich musieť postupne vymieňať. Niektoré druhy stromov máme z našej škôlky v Bernátovciach, ale niektoré musíme nakúpiť na ďalšie dopestovanie."
V zahraničí nakupujú materiál v tzv. kojeneckom veku, ktorý sa po 3 - 4 rokoch môže vysadiť na stanovištia. Ušetrí sa tým 50 percent oproti nákupnej cene hotových výpestkov. "Na Hlavnej ulici, Dominikánskom námestí a Mlynskej, to sú ešte stromy z nákupu za ťažké peniaze z Holandska."
Holandský jaseň, javor i agát guľovitý, čínska višňa či lipa veľkolistá stoja v priemere okolo 18-tisíc korún. Mnohí si pri pohľade na prázdne jamy povzdychnú, že holandské stromy sa u nás nejako neujali. Niekoľko z nich na Hlavnej ulici vyschlo.
"Žiaľ, diagnózu vám nepoviem. Nepovedali nám ju ani vo Výskumnom ústave drevín SAV vo Zvolene, Stromy ešte neboli zakorenené, nemali odolnosť voči niektorým chorobám. Ďalšia diagnóza bola zasolenosť pôdy zo zimnej údržby. Dodávateľ, aj keď veľmi nerád, musí vyschnuté stromy nahradiť. Dal nám totiž trojročnú záruku," dodáva František Tampl.
Foto do čísla / štvrtok / TAMPL Judy
Riaditeľ Správy mestskej zelene František Tampl
Foto do čísla / štvrtok / záhrada / 3veja
V skleníkoch Správy mestskej zelene je už všetko pripravené na jarnú výsadbu (vľavo majsterka skleníkového hospodárstva Darina Redajová)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
