Tatranskou Poliankou. Slubný program bude manažovat Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci s Ústavom turizmu, s. r. o., v Bratislave, anglickou firmou GHK International a firmou Sectra z Francúzska. O prínose tohto pilotného projektu sme sa porozprávali s riaditelom Ústavu turizmu Ing. Pavlom Weissom, CSc. Co od projektu ocakávate a komu je v prvom rade urcený?
Grantovú schému považujeme za dôležitú z viacerých dôvodov. V prvom pláne je to jasné, turizmus podporu potrebuje. Nachádzame sa v stave, s ktorým nemôžeme byt spokojní, ocakávania znacne prevyšujú realitu. Hlavným cielom schémy je však pripravit ludí z branže na to, aby sme boli schopní využívat podporné verejné zdroje Európskej únie, ci už v rámci predvstupových programov, alebo potom priamo zo štrukturálnych fondov. Cielová skupina projektu je velmi široká hlavne kvôli tomu, že jedným z princípov štrukturálnych fondov je podporovanie partnerstva, v našom ponímaní hovoríme skôr o spolupráci a kooperácii. Lenže to je presne to, co nám chýba. Preto má grantová schéma viacero adresátov. Sú to hlavne malí a strední podnikatelia, ale aj samosprávy, miestne a regionálne združenia turizmu, neziskové organizácie, rozvojové agentúry. Skrátka všetci tí, ktorých aktivity súvisia s rozvojom turizmu a môžu pren vytvorit vhodnú klímu. Šancu na získanie grantu majú projekty investicného aj neinvesticného charakteru, smerujúce predovšetkým do oblasti služieb, ale je tu priestor tiež pre marketingové aktivity, ako je príprava publikácií, workshopu, pozvanie novinárov, zlepšovanie schopností pracovnej sily.
Je všeobecne známe, že peniaze z únie nemôžu blúdit a sú naviazané na existenciu vyšších samosprávnych celkov. Okrem toho sa casto stretávame s problémom, že naši ludia majú dobré nápady, ale nevedia ich predat tak, aby na realizáciu svojich plánov získali prostriedky. Ako vidíte tento problém?
Pilotný projekt sa len približuje k štrukturálnym fondom, v maximálnej možnej miere simuluje ich fungovanie. Peniaze teda môžu plynút priamo na tie subjekty, ktoré dali žiadost o grant, pricom ide o projekty s financným stropom 2 milióny korún a vyžaduje sa financná spoluúcast žiadatela. Grantová schéma nie je naviazaná na územné a správne clenenie. Regionálne hladiská sa však prejavia v tom, že aktivity musia byt zosúladené s tými prioritami rozvoja regiónu v cestovnom ruchu, ktoré sú zakomponované v regionálnom operacnom programe. Ten vychádza z Národného plánu regionálneho rozvoja. Co sa týka schopnosti komunikovat s Európou a vediet, ako získavat prostriedky, musíme náš turistický sektor skutocne vela naucit a celé je to presne o tom.
Císla z oblasti cestovného ruchu nie sú príliš lichotivé. Ste pri pohlade na jeho možnosti optimistom alebo pesimistom?
Istý optimizmus je na mieste, no veci treba vidiet reálne. Ani všetky kritické hodnotenia sa však nedajú akceptovat, osobne považujem za dost nebezpecné, ak sa používa všeobecná kritika typu turizmus je slabý. Z toho potom pramení istá skepsa, evokuje to otázky o zmysle jeho rozvíjania. Nedá sa hovorit o nejakom boome, ale sú signály o rozvoji pozitívnych prvkov, len sa ich ešte nenahromadilo tolko, aby prišiel želaný zlom. Pritom oficiálne císla nie vždy odrážajú realitu, rozsiahla nelegálna ekonomika sa nedá nevidiet, a to som sa vyjadril velmi mierne. Funguje to hlavne v malých a stredných zariadeniach, ved ide o platby z ruky do ruky. My robíme výberové štatistické zistovanie, sledujeme skutocnost inak ako klasickými metódami a tam vidíme, že cast príjmov sa prelieva do nelegálnej ekonomiky, nezdanujú sa, nie sú z nich odvody. S hodnotením oficiálnych štatistík a císiel treba byt opatrný a nie je to len špecifikum cestovného ruchu.
Autor: dgv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
