aby si podmanil prírodu, ale čo je veľa, to je veľa. Dospeli sme do štádia, keď podmaňovanie prírody škodí samotnému človeku. Presadzovať by sa mali výrobné procesy, ktoré neznehodnocujú naše životné prostredie.
Doménou Jozefa Švarbalíka z Vranova nad Topľou, je klasické studniarske remeslo, ktoré po stáročia pomáhalo ľuďom žiť a prežiť a nedevastovalo pritom prírodu. V súčasnosti sa týmto remeslom zaoberá len zopár ľudí. Dnes sa pri klasickom studniarstve využívajú nielen tradičný čakan a lopata, ale aj mechanizmy uľahčujúce prácu kopáčov.
J. Švarbalík zdedil remeslo kopáča studní po svojom otcovi Pavlovi, ktorý patril medzi vážených studniarov a za svoj život ich vykopal okolo tisíc. "Na Zemplíne vtedy pracovalo možno desať až dvanásť studniarov. Kopalo sa kolčakom, rýľom, lopatou. Kruhové studne sa murovali. Na vymurovanie jednej studne išlo zo desať vozov kameňa," zaspomínal si na detské roky J. Švarbalík, ktorému učarovalo skôr osvetárčenie a miestna kultúra. Zdalo sa preto, že studniarske remeslo zanikne aj v rode Švarbalíkovcov. Ale okolnosti ho donútili spomenúť si na otcove remeslo.
V deväťdesiatych rokoch sa našlo dosť neprajníkov, kvôli ktorým odišiel z kultúry, napriek tomu, že sa jej venoval skoro od školských lavíc. Aj keď sa k nej opäť vrátil, nezanechal však ani studniarčenie. Dnes pôsobí ako riaditeľ Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou a zároveň je aj poslancom v mestskom zastupiteľstve. Proste stretla sa láska s láskou.
Pravda, na východnom Slovensku je táto láska skôr vynútená, pretože len zhruba 40 percent domácností je tu napojených na vodovodnú sieť. Takže záujem o studne neochabuje. Voľakedy bola studňa skôr znakom zámožnosti. Po vodu sa chodilo do obecných studní. Boli obce, kde ich mali iba zopár. Hneď zrána k ním po vodu prichádzali dospelí aj deti. Dnes je to len nostalgická spomienka skôr narodených ľudí. Klasické studne sú žiadané nielen v obciach, kde nemajú vodovod, ale zavádzajú si ich aj majetnejší občania. A to aj napriek tomu, že majú vodovod. Zrejme to patrí k novodobým výstrelkom. J. Švarbalík však vyznáva niečo iné: "Klasický kapitalista sa zo mňa už nestane. Čo mám navyše, to využívam aj na sponzorovanie kultúrnych podujatí. Keď sa dá, chcel by som ešte pomôcť chudobnejúcej kultúre. Dosiahol som vek, kedy si vystačím s tými peniazmi, čo mi ostanú," vyznal sa J. Švarbalík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
