inde na Slovensku síce jednoduchá, ale zdravá. Medzi jedlá, ktoré gazdiné varievali najčastejšie, patrili "sadzanky" halušky s bryndzou či mrkvou, rezance, "pôstne grule" s mliekom, fazuľa, hrach, údená baranina s krúpami, kaše a polievky, vo sviatky "kuchne" - kysnuté koláče a z mäsitých pokrmov predovšetkým baranina. Kvalitnejšie časti mäsa zo stehna, či lopatky sa väčšinou zaúdili, alebo zasolili a z ostatných častí boli "obrezky", z ktorých sa varili guláše, udusené sa vmiešali do čiriku, varili sa so zemiakmi a mrkvou.
Nebývalé nadšenie, najmä v mužskej časti televízneho štábu, ktorého bola prevaha, vyvolalo najmä rozprávanie pani Anny Švorcovej na tému ako sa jedávalo a varievalo kedysi. Základom všetkého bola veľkorodina - pohromade žili starí rodičia s deťmi, ich partnermi a vnúčatami. Dominantné postavenie mali muži a to do takej miery, že výhradne im patrilo miesto pri stole. Gazda sedel za vrchstolom, pri ňom synovia, potom nasledovali zaťovia a na konci lavíc mali miesto starší, zvyčajne už pracovne neaktívni muži. Gazdiná hoci mala dôležitú úlohu v rodine, pretože nielenže rozhodovala o tom, čo sa bude variť, ale "držala" aj komoru, zvyčajne jedlo prinášala na stôl a rozdeľovala ho. Nestihla sa preto najesť s ostatnými, a tak jedávala sama pri stole, alebo pri peci. Mladé dievčatá a deti jedávali postojačky, v tom lepšom prípade si smeli na koniec stola prisunúť rôzne prenosné lavičky či stolčeky. Najhoršie na tom boli nevesty. Podľa povery si nevesty nemali pri jedle sadať preto, aby netrpeli núdzu. Navyše, keď sa mladá žena vydala - aj keď už variť vedela z domu - musela sa všetko učiť odznova a to od svokry. To preto, aby manželovi ponúkala to, na čo je zvyknutý, to, čo má rád. A tak sprvu smela svokre iba pomáhať a až neskôr, pod prísnym a striehnucim svokriným dohľadom, čosi aj sama uvariť.
Celé toto spomínanie bolo sprevádzané súhlasným prikyvovaním, najmä pána režiséra Emila Spišáka, ktoré miestami prerastalo do, podľa mňa, nemiestnych výkrikov radosti. Bolo toho na mňa priveľa, a tak som využila svoje redaktorské právomoci a zavelila: "Ideme nakrúcať!"
Okrem iného sme zaznamenali aj prípravu jedál, ktorých recepty teraz ponúkame aj čitateľom Víkendu, so zaujímavými názvami - čirik, čír a zavárance.
Čirik
Potrebujeme zemiaky, hrubú múku, soľ.
Do osolenej vody dáme variť na kocky nakrájané zemiaky. Vody má byť toľko, aby zemiaky boli asi 5 cm pod hladinou. Keď sú mäkké, roztlačíme ich priamo v hrnci a pridáme zátrepku. Vo vode rozhabarkujeme hrubú múku, vlejeme do hrnca, osolíme a necháme prevrieť. Stále miešame a výsledkom by mala byť redšia kaša. Čirik môžeme dokončiť štvorako:
1. Do hrnca nakoniec prilejeme sladké mlieko, premiešame, už nevaríme a podávame.
2. Na masti opražíme "obrezky", podlejeme a mäsko dusíme do mäkka, hotové dáme do kaše a premiešame.
3. Domácu slaninku nakrájame na kocky, upražíme, vlejeme do hrnca s masou, premiešame a podávame.
4. Naberieme na tanier kašu, tak, ako sme ju uvarili a výdatne polejeme kyslým mliekom. Hneď konzumujeme.
Čír
Pripravuje sa rovnako ako čirik, ibaže je hustý. Podávame ho na tanieri poliaty rozpraženým maslom.
Zavárance
Potrebujeme: soľ, 500 g zemiakov, 300 g hrubej múky.
Na slano: maslo, bryndza, údená slanina.
Na sladko: mak, škorica, mrkva, maslo, práškový cukor.
Postup: Zemiaky obielime, nakrájame na kocky, dáme variť do takého množstva slanej vody, aby boli zemiaky zaliate. Do uvarených zemiakov vsypeme hrubú múku a necháme ešte niekoľko minút vrieť. Potom vodu scedíme a v hrnci vareškou vymiesime cesto, ktoré vyberieme na dosku. Z tohoto cesta trháme kúsky, ktoré dávame do misy. Zavárance dokončujeme buď na sladko, alebo na slano. Na slano môžu byť zavárance bryndzové. Bryndzu rozmrvíme, posypeme ňou zavárance, premiešame a celé polejeme opraženou slaninou. Na sladko podávame zavárance buď s makom, cukrom a maslom, alebo s mrkvou. Mrkvu očistíme, postrúhame a udusíme na masle, prisypeme škoricu a pridáme k zavárancom. Nakoniec posypeme práškovým cukrom. Podávame s mliekom ako hlavné jedlo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
