- zdravý. Používali ju predovšetkým na liečenie ochorení spojených s hnačkami a na odstránenie neplodnosti žien (aké úspechy dosiahli v tomto prípade, nie je známe).

Šalvia lekárska - Salvia officinalis L. je až 1 meter vysoký poloker, s vetvenou, na báze zdrevnatenou stonkou. Listy sú predĺžene vajcovité až kopijovité na okraji vrúbkované, husto ochlpené. Svetlofialové kvety s červenohnedým kalichom a dvojpyskatou korunou sú usporiadané do riedkych, vrcholových strapcov. Šalvia lekárska pochádza z východného Stredozemia. Pre potreby farmaceutického priemyslu sa pestuje. Drogou sú usušené listy a mladé výhonky. Najdôležitejším komponentom drogy je silica (tujón, cineol, borneol, pinén), ďalej obsahuje horčiny, triesloviny, živicu, flavonoidy a i. Droga pôsobí predovšetkým protizápalovo, baktericídne a dezinfekčne. Zápar sa odporúča pri rôznych tráviacich poruchách spojených s kolikami, nedostatočnou sekréciou žalúdočných štiav, pri nechutenstve a pri žalúdočno-črevných infekciách. Už oddávna sa droga využíva proti zvýšenému poteniu najmä nervového pôvodu, napríklad v klimaktériu alebo pri zvýšenej činnosti štítnej žľazy. Zápar je vhodný na kloktanie pri zápaloch v ústnej dutine a na odstráneniu zápachu z úst. Tiež sa používa na obklady alebo do kúpeľa ako dezinfekčný prostriedok pri rôznych kožných ochoreniach spôsobených plesňami. Zápar sa pripravuje z jednej kávovej lyžičky na šálku vody. Pije sa 2 až 3 krát denne. Vzhľadom k relatívne vysokému obsahu tujónu, neodporúča sa droga šalvie k dlhodobému užívaniu a vo vyšších dávkach. Listy šalvie lekárskej sú súčasťou rôznych priemyselne vyrábaných čajových zmesí.

Pestovanie: Šalvii lekárskej sa najlepšie darí na výslnných a chránených stanovištiach. Vyžaduje si hlinité až piesčité pôdy s dostatočným obsahom vápnika a živín. Semená sa vysievajú vo februári - marci, alebo v októbri - novembri do pareniska do hĺbky 2 až 3 cm. Rastlinky vzchádzajú za 3 až 4 týždne. Pri príprave pôdy pred vysadením priesad sa odporúča zapracovať organické hnojivo. V ďalších pestovateľských rokoch sa rastliny prihnojujú strednou dávkou NPK. Priesady sa vysádzajú v máji do sponu 40 x 30 cm. Na zimu sa prihŕňajú. V nasledujúcom vegetačnom období, kedy rastliny dosiahnú výšku 15 až 20 cm sa rastliny zrežú na výšku 8 až 10 cm. Tento úkon zabezpečí bohatšie rozkonárenie stoniek. Zber sa robí v poludňajších hodinách za suchého, slnečného počasia. Prvý zber sa robí v máji - júni pred kvitnutím. Zrezávajú sa bylinné, nezdrevnatené časti rastliny. Pred sušením sa listy zo stoniek zdrhnú. Na starších porastoch možno urobiť aj druhý zber v septembri alebo začiatkom októbra, ale nie neskôr, pretože rastliny bez listov ľahko vymŕzajú. Listy resp. mladé výhonky sa sušia v tieni, v tenkých vrstvách. Teplota sušenia umelým teplom nesmie presiahnuť 36 °C.

Autor: Anna Macková

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.