slávy. Vynikajúci "scatujúci" spevák prednedávnom navštívil metropolu pod Tatrami, takze sme jeho prítomnost vyuzili na krátky rozhovor.
Odovzdávanie cien akadémie pôsobilo dost rozpacitým dojmom. Niektoré z nominovaných kapiel sa vôbec nedostavili. Ako ste to vnímali vy?
Bol som zakladajúcim clenom ZAI (Zväz autorov a interpretov), takze odovzdávanie cien sledujem od zaciatku. ZAI povazuje ocenovanie za dôlezité pre celú "branzu". Prešlo to urcitým vývojom. Dnes je tento proces v takom stave, ako ste mali moznost vidiet. Myslím si, ze tí, co neprišli neurobili dobre, pretoze slovenský trh je strašne slabucký a malý a jednoducho tu niet miesta na nejaké hašterenie sa medzi sebou. Netvrdím, ze odovzdávanie cien je v absolútnom poriadku. Urcite by sa dalo urobit väcšie, krajšie, ale bojkot a neúcast môze len hudbe uškodit.
Nemáte skôr pocit, ze tých výrocných cien je v poslednom období akosi privela?
Urcite by sa dal tento aspekt akceptovat. Chcel by som povedat, ze bojkot umelcov vzišiel z vydavatelstiev a na umelcov sa preniesol. Ci je podobných akcií vela, to neviem. Jedno je isté. Ceny hudobnej akadémie sú trocha na inej báze. Sú to ceny, ktoré sú akýmsi zrkadlovým obrazom velkých amerických Grammy. Kazdý národný fonografický priemysel si odovzdáva ceny. Nie je to sútaz citatelov nejakého casopisu, posluchácov rádia, alebo divákov televízie. V tomto prípade by malo íst o ceny odborné, ceny, ktoré si všímajú aj veci, ktoré si médiá nevšímajú. Ide napríklad o obal roka, produkciu, alebo inštrumentálny výkon. Táto cena by mala mat trocha iný význam a dosah.
Urcitým prekvapením bolo pät cien skupiny No Name, naopak, so siedmych nominácií získali I. M. T. Smile iba jednu. Prekvapilo vás to?
Úspechom je uz to, ze I. M. T. Smile získali šest nominácií. Ja osobne som mal pred dvoma rokmi tiez šest nominácií a nakoniec som ziadnu nedostal. Netreba z toho robit velkú vedu. Sú to výrocné ceny. To, ze nevyhral, neznamená, ze je horší. Uz samotná nominácia je zaujímavá v tom, ze sa tí ludia zídu a sú, aspon na chvílu na jednej lodi. V podstate sme všetci na jednej lodi. Robíme hudbu a chceme ju predávat tým istým Slovákom, máme to isté cielové obecenstvo. Osobne sa mi viacej pácia I. M. T. Smile, nie preto, ze som z Prešova, ako oni, ale v ich hudbe vidím viac prvkov, ktoré mi konvenujú.
U publika asi najviac zarezonovali skladby z albumu Naspät na stromy. Potom prišli dalšie dve platne (Cierny Peter a Bistro, pozn. red.), ktoré taký velký ohlas nezaznamenali...
Vôbec nemám tieto pocity. Pre mna sú všetky moje platne dobré. Viem presne, co nimi sledujem, ktorú ako vyrábam a ktorá by mala co prezentovat. Naspät na stromy bola moja prvá porevolucná platna, ktorú som si vydal vo vlastnej rézii, za vlastné peniaze a dokonca som si ju sám distribuoval, pretoze ziadna firma nemala o nu záujem. Podla mna aj na dalšej doske sú vynikajúce texty, slušné pesnicky a velmi dobré inštrumentálne výkony. Platnou Bistro som mapoval druhú cast svojho ja. Tá bola blizšie k dzezu, evergrínom a spirituálu. Prvé dve platne sa predávali asi rovnako. Som rád, ze sú natocené a ze môzem pokracovat dalej.
V istom okamihu ste prerušili spoluprácu s gitaristom Andrejom Šebanom. Máte uz vyhliadnutého niekoho na jeho miesto?
Nerád mením svojich hudobníkov. Som zástancom tradicnej dlhodobej spolupráce. Ak sa z niekým dám dokopy, tak je to nadlho, pokial to funguje. S partiou Tatár, Buntaj, Gašpar, Šeban sme zacali hrat po natocení platne Naspät na stromy. Andrej bol môj producent, skladatel a aranzér. Menšia kríza nastala pred dvoma rokmi svoju platn, kedy mi Andrej povedal, ze chce hrávat len na svoje meno. Nadalej sme však zostali priatelmi, debatujeme o muzike, ale nehrávame spolu. Ako náhradu za Andreja sme angazovali saxofonistu z Ostravy Michala Zácka. Týmto krokom sa viac zviditelnil Durko Tatár, klavirista. Príchodom saxofónu do kapely sa táto tak trochu dostala blizšie k dzezu.
Okrem toho, ze spievate, ste známy aj tým, ze organizujete rôzne dzezové festivaly. Stíhate to popri beznej práci?
Co sa týka organizacnej práce, tú robím velmi rád. Pracujem priebezne. Naštastie na to nie som sám. Pracujem skôr ako dramaturg a šéf festivalu. Ten mechanizmus je taký, ze vyberám kapely, vybavujem korešpondenciu a na dramaturgii sa pracuje priebezne. Za tých 27 rokov je to uz vychodená cesticka, ide to pomerne lahko. Netvrdím, ze mi to nezaberie vela casu, ale robím to rád a preto to aj stíham.
Na koho by ste nás v rámci tohtorocných Bratislavských dzezových dní navnadili?
Zatial netuším, kto sa na tohtorocných dzezových dnoch objaví. Mozno Mino Chinelus so svojím súkromným projektom. Odpísali sme na niekolko ponúk, ale zatial sme nedostali ziadne odpovede. 30. mája bude v Bratislave koncert Candy Duffler funky stuff. To je, povedal by som taká mimo termínová zálezitost, ktorú sa nám podarilo zorganizovat.
Vaši priaznivci uz iste netrpezlivo ocakávajú novú platnu. Chystáte sa nieco natocit?
Stále nieco pripravujem. Zacal som úcinkovat v muzikáli Hamlet, kde stvárnujem rolu Polónia. Pri udelovaní výrocných cien som vstúpil do siene slávy a dostal som cenu za celozivotný prínos do slovenskej populárnej hudby. Pripravujem novú dosku v zostave, ktorú sme uz spomínali. Bude treba nahrat ešte nejaké playbacky, po opravovat, co sa dá a zmixovat. Mohla by byt hotová koncom marca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
